Vznešenosť a pokora

Sú to zväčša drevené polychrómované skulptúry, maľby olejom na plátne či umelecko - remeselné prvky oltárnej architektúry.
K najstarším a zároveň najhodnotnejším predmetom patrí olejomaľba Ukrižovanie (časť epitafu), dielo neznámeho nemeckého maliara datovaná rokom 1601, ďalej čelo baníckeho oltára s reliéfnym výjavom krajiny so symbolom sv. Trojice (božie oko) a ústredným motívom práce v bani ktoré spolu s chórovým zábradlím a prednou doskou kazateľnice tvorí oltárny celok. Jeho súčasťou sú aj obrazy s motívom Kladenia do hrobu a Zmŕtvychvstania od Ferenca Lieba (okolo 1776). Oltár pochádza z bývalého dreveného kostola v Spišskej Novej Vsi (artikulárny ev. kostol v Spišskej Novej Vsi, 1694-1796), neskôr bol umiestnený v Rakúsoch (1797-1924), získaný v r. 1926, zakúpený Uhorským karpatským spolkom pre vtedajšie Karpatské múzeum v Poprade.
Súčasťou expozície sú aj skulptúry apoštolov z polovice 18. stor., reliéf s motívom Kladenia do hrobu (značené Igló 1730-1750) a viacero menších skulptúr - Madona s dieťaťom, korpus Krista, Sedembolestná, Mária Magdaléna, sv. Ján Nepomucký atď.
V expozícii sú prezentované aj oltárne kríže, svietniky, omšové kalichy, patény a pod., tieto predmety boli rovnako súčasťou výzdoby interiérov sakrálnych stavieb.

V súvislosti s barokizáciou kostolov, pri prestavbách alebo ich obnove dochádzalo k demontáži pôvodného vybavenia a jeho nahradeniu novým. Zmeny postihli aj evanjelické kostoly, prvé (pôvodne drevené, tzv. artikulárne) boli postupne po vydaní Tolerančného patentu (1781) nahradené murovanými. Mnohé kostoly vyhoreli, preto bolo pôvodné zariadenie nahradené novým, podľa dobového požiadaviek a vkusu. Pôvodné pamiatky tak stratili svoju pôvodnú funkciu, boli uložené v sakristiách kostolov, farských depozitoch a pod. Niektoré sa dostali do múzeí, kde sú uchovávané ako súčasť kultúrneho dedičstva.