Podtatranské múzeum v Poprade

Minca, ktorú evidujeme pod číslom N-3264, sa k nám dostala darom. Bohužiaľ nám nie je známy darca, ale dá sa predpokladať, že to bol niekto vplyvný, niekto, kto si mohol takýto predmet zadovážiť a s nadšením pre vznikajúce múzeum na konci 19. alebo na začiatku 20. storočia ho následne darovať. Minca je veľmi dobre zachovaná. Je to jediná grécka minca, ktorú máme v našich zbierkach. Je vyrobená zo striebra a v gréckych Aténach sa používala približne v rokoch 454 – 404 pred n. l. Je to doba najväčšej slávy gréckej metropoly. Práve prebiehala expanzia Perzskej veľríše. V roku 490 pred n. l. sa aténskemu vojsku síce podarilo agresívneho nepriateľa poraziť v legendárnej bitke pri Marathóne a následne v roku 480 pred n. l. v námornej bitke pri Salamíne, no aj napriek tomu perzské nebezpečenstvo naďalej trvalo. Bola to doba, keď v Aténach prebiehalo tzv. Klasické obdobie. Mesto zažilo obrovský rozmach, slávu a bohatstvo. Nádhera gréckej architektúry a umenia sa rozvinula práve v tejto epoche do plnej krásy a veľkosti. Táto minca bola svedkom peloponézskych vojen (431 – 404 pred n. l.) a v rokoch 430-426 pred n. l. aj aténskeho moru. Nakoniec zažila v roku 404 pred n. l. aj porážku Atén, ktorú im uštedrila Sparta. Máme teda pred sebou pamätníka, ktorý bol prí mimoriadnych udalostiach.
Grécke mince od začiatku 5. storočia do konca 4. storočia pred n. l. boli obvykle obojstranné s hlavou božstva na averze a na reverze s vyobrazením vzťahujúcim sa k tomuto božstvu. Minca je vyrazená zo striebra.
Na averze nesie vyobrazenie hlavy gréckej bohyne Athény (obrázok 1), ktorá bola zároveň ochrankyňou a patrónku rovnomenného mesta v Attike, bohyňou múdrosti, ale aj vojny, patrónky remesiel, ochrankyne miest a pevností. Bola dcérou najvyššieho boha Dia a Métidy, najmúdrejšej spomedzi bohov. Zrodila sa pomerne netradične, keď vyskočila v plnej zbroji z Diovej hlavy. Ten totiž zhltol jej matku, pretože, podľa proroctva ako druhé dieťa mala porodiť boha, ktorý bude vládnuť Olympu. Nuž Zeus sa snažil predísť problémom v rodine a zapričinil tak bizarné zrodenie jednej z najnámejších bohýň v starovekom svete.
Na reveze (obrázok 2) sa nachádza rovnako pozoruhodný výjav – legendárna sovička Bubo, ktorá slúžila práve bohyni Athéne. Sovička sedí pri prvých troch písmenách z názvu mesta v alfabete - Athé. Na ľavej strane môžeme vidieť olivové listy so zmenšujúcim sa mesiacom. Priemer mince je 21 mm a váha 17,2 g.
Táto minca si veru pamätá slávne časy, keď žili Herodotos, Thukydidés a ďalšie veľké postavy svetových dejín.
Je azda len škoda, že nepoznáme celý príbeh o tom ako sa dostala až do zbierok nášho múzea. Kto ju vlastnil, za čo všetko sa ňou zaplatilo? Žiaľ toto sa už nikdy nedozvieme, každopádne aspoň samotná minca nám pripomína časy minulé.