Ďalší zo série článkov o zbierkových predmetoch z fondu numizmatiky Podtatranského múzea v Poprade nás zavedie do obdobia neskorej antiky a včasného stredoveku. Bolo to mimoriadne turbuletné obdobie plné bojov a chaosu. Lámala sa všemocná Rímska ríša a vznikali rôzne menšie štáty, ríše a kráľovstvá. Samotná Rímska ríša sa rozdelila na Západorímsku ríšu a Východorímsku ríšu. V tomto príspevku nás budú zaujímať mince z obdobia existencie Východorímskej – Byzantskej ríše z obdobia jej mocenského vrcholu, ktoré sa dostali do zbierok Podtatranského múzea v Poprade. Neobmedzíme sa len na opis a zaradenie mince, ale ešte pred opisom samotnej mince stručne načrtneme aj epochu toho ktorého panovníka – vydavateľa daného platidla, aby mal čitateľ lepšiu predstavu z akej doby tá ktorá minca pochádza.
Vo fonde numizmatiky Podtatranského múzea v Poprade sa nachádza 19 mincí z obdobia existencie Byzantskej ríše. Bližšie sa pozrime na tie najzaujímavejšie. Prezentované mince boli súčasťou anonymného daru z roku 1881. Začneme chronologicky u cisára Arcadia, ktorý bol východorímskym cisárom.
Arcadius (Arkádios) – cisár Východorímskej ríše, ktorý vládol v rokoch 395 – 408 n. l. (všetky roky v článku sú nášho letopočtu). Vlády sa ujal 17. januára roku 395, po smrti svojho otca císára Theodózia. V tomto období, krátko po ukončení bojov v Rímskej ríši a formálnom rozdelení ríše do dvoch častí – Západorímskej ríše a Východorímskej ríše, ešte stále trvali dôsledky hlbokej krízy impéria. Na hraniciach silnel tlak rôznych kmeňov, ktoré sa snažili nájsť bezpečné územie pre život alebo len tak vyplieniť najbližšiu provinciu a Arcadius a jeho miestosprávcovia sa ani veľmi nesnažili zabrániť prelomeniu hraníc. Vo vnútri impéria boli už za vlády predchádzajúcich cisárov usadené početné silné kmene, najmä z Germánie, ktoré spôsobovali rad problémov a zvýšené napätie, keďže často preniesli svoje spory z pôvodného územia aj do rímskych provincií. Boli to najmä Vizigóti, ktorí za vlády cisára Arcadia mimoriadne znepokojovali obe ríše. Ako dôsledok, nie príliš úspešnej vlády vtedajších cisárov, došlo len púhe dva roky po smrti cisára Arcadia k tomu, čo sa nepodarilo ani legendárnemu Hannibalovi z Karthága, či bájnemu Spartakovi – dobytiu Ríma po 1100 rokoch jeho existencie. 24. augusta roku 410 n. l. vizigótske vojsko o sile približne 40 000 bojovníkov pod vedením Alaricha obľahlo Rím a po tom, čo otroci otvorili jednu z brán, mesto takmer bez odporu úplne vyplienili. Práve životaschopnejšia východná časť ríše si nakoniec udržala akú takú územnú celistvosť a podarilo sa jej prežiť ešte ďalších 1000 rokov. Je taktiež nutné dodať, že cisár Arcadius vládol na východe a nemal veľa reálnych možnosti aby dokázal zabrániť ďalšiemu pokračujúcemu úpadku Západorímskej ríše. Popravde vďaka mimoriadne zlej a nekoncepčnej politike západorímskych vládcov už ani nebolo možné kolaps zastaviť.
Takáto zložitá politická a spoločenská situácia sa pochopiteľne premietla aj do kvality vtedy razených mincí. Popri zlatých a strieborných minciach sa však až príliš rozmohla razba nekvalitných bronzových a medených mincí. Panovník sa nimi snažil vyplácať predovšetkým žoldnierov.
Z obdobia vlády cisára Arcadia máme v zbierkovom fonde tri malé bronzové mince.
Ide o zlomkové platidlo, ktoré sa používalo počas celej vlády cisára Arcadia.
Typ: malý bronz
Averz (obr. 01).: Na averze sa nachádza portrét cisára Arcadia otočený doprava. Cisár má na hlave perlový diadém.
Ťažko čitateľný kolopis by mal znieť: DN AARCADI-VS PF AVG
Reverz (obr. 02).: Na reverze je vyobrazená VICTORIA smerujúca doľava. V ľavej ruke má palmovú vetvičku a v pravej veniec. Vedľa nej sú písmená /T/R.
Váha: 1,1 g
materiál: bronz
priemer: 11 mm
počet kusov v zbierkach Podtatranského múzea: 3 kusy (N-3248, N-3249, N-3250)
Justinián I. Veľký: Jednoznačne najvýznamnejším panovníkom Byzantskej ríše bol cisár Justinián I., ktorý vládol v rokoch 527 – 565 n. l. Na tomto mieste je vhodne poznamenať, že vo všeobecnosti sa začína používať pomenovanie Byzantská ríša od roku 491 n. l. V tomto článku žiaľ nie je dostatok miesta na to, aby sme sa zmienili o každom jeho úspechu zvlášť a obšírnejšie. Musíme sa teda pre úplnosť obmedziť iba na skratkovité vymenovanie jeho počinov a pri tých najvýznamnejších snáď môžeme dodať pár slov navyše. Justianián I. mal k dispozícii relatívne stabilizovanú a kompaktnú ríšu. Jej západný súputník dejinami padol po vnútornom chaose v roku 476 n. l. a tak sa jediným nositeľom vyspelej antickej kultúry stalo práve Byzantsko. Justinián I. sa snažil za svojej vlády, predovšetkým zabezpečiť existujúce hranice ríše a pokiaľ to bude možné, zväčšiť ním ovládané územie, ideálne do veľkosti bývalej Rímskej ríše alebo aspoň do takej, aby ovládal Stredomorie. Vskutku sa snažil tento zámer naplniť, hneď ako mu to situácia na politickom poli dovoľovala. Hlavným problémom bola prebiehajúca vojna s Peržanmi už v čase, keď sa Justinián dostal k moci. Vojna nemala pre Byzanciu vôbec šťastný priebeh a po sérii porážok bol napokon uzavretý tzv. Večný mier, nakoľko, našťastie pre Justiniána, samotná Perzia mala taktiež iné starosti na domácej scéne a v podstate z vojenských víťazstiev nevyťažila ani len posun hraníc. Ostatne v roku 532 – v dobe uzavretia mieru s Perziou prebehlo v Konštantinopole povstanie Niká! (Zvíťazíš!) a cisárske vojsko ho ukončilo až mimoriadne tvrdým zásahom voči vzbúrencom. Justiniánove ruky sa tak uvoľnili a začal rozsiahlu vojenskú kampaň na západe, ktorá viedla takmer až k dosiahnutiu vytýčeného cieľa – renovatio imperii (obnova ríše). Nakoniec sa však cisár musel uspokojiť “len” s takmer úplnou vládou nad Stredomorím. Všetko začalo útokom na Vandalské kráľovstvo v severnej Afrike (bývalá provincia Kartágo), ktoré pomerne rýchlo v roku 533 zničili byzantské vojská pod velením Belisara. Na rad prišla Ostrogótska ríša v severnej Itálii. Belisar a Narses vďaka nešťastnej vzájomnej rivalite predĺžili túto vojnu až na päť rokov. Prebiehala v rokoch 535 – 540 a po odchode byzantských vojsk a zničení nepriateľského štátu boli Rimania na území Itálie oslobodení, ale len zdanlivo, nakoľko sa problémy s Gótmi čoskoro vrátili. V roku 540 zaútočil perzský vládca Husrav I. na byzantské provincie a zničil tiež mesto Antiochia. Vojna trvala do roku 545 a Byzantská ríša sa v podstate ocitla v pozícií porazenej mocnosti, ktorá musela strpieť veľké množstvo nevýhodných kompromisov, aby bol napokon uzavretý mier. Justinián si týmto opäť uvoľnil ruky, aby obnovil poriadok v Itálii a začala ďalšia vojna v rokoch 546 – 555. V roku 554 n. l. taktiež zaútočila byzantská flotila na Pyrenejský polostrov proti Vizigótom a bola obsadená veľkú časť územia. Následne po ďalších nepokojoch na východe bola definitívne zastabilizovaná hranica s Perziou, kde tentokrát Byzancia získala provinciu Lazikia. V tomto momente sa Justiniánova ríša rozprestierala od Pyrenejského polostrova, cez Itáliu až po hranice s Perziou a od dunajskej hranice až do severnej Afriky. V tom čase to bola jednoznačne vedúca mocnosť v Európe. Justinián I. učinil veľké reformy na pôde práva a náboženstva a taktiež začal raziť väčšie množstvo kvalitných mincí, nakoľko mu získané zdroje tento počin umožnili, jeho éra dala nový impulz kultúre, architektúre a umeniu. Bol to najvýznamnejší panovník Byzantskej ríše avšak je treba si tiež uvedomiť, že obnovenie byzantskej resp. rímskej moci nad jednotlivými bývalými provinciami, síce bolo pozitívne vnímané medzi bohatými a urodzenými Byzantíncami, ktorým bol navrátený alebo len tak pridelený majetok, ale väčšina obyčajných ľudí sa iba dostala od jedného jarma k druhému. Ťažko môžeme napríklad predpokladať, že galejníci v početných novovyzbrojených bojových lodiach boli iba odhodlaní nadšenci veslovania. Aj napriek tomuto konštatovaniu ale platí, že všeobecná situácia obyvateľov Byzantska sa za vlády Justianiána I. výrazne zlepšila, už len preto, že do mnohých častí ríše zavítal dlhšie trvajúci mier.
Typ: Malý bronz
miesto razby: Konštantinopol
Averz: nečitateľný
Reverz (obr. 03).: 2-riadkový nápis:
I+B
XEΛS
Váha: 3,3 g
materiál: bronz
priemer: 17 mm
počet kusov v zbierkach Podtatranského múzea: 1 kus (N-3255)
Typ: 10 folis
miesto razby: Konštantinopol
Averz: zle viditeľný portrét cisára Justiniána I. s kolopisom (ťažko čitateľným): DN IVSTINIANVS PP ΛV
Reverz (obr. 04).: PíSMENO S
Váha: 2,9 g
materiál: Cu
priemer: 14 mm
počet kusov v zbierkach Podtatranského múzea: 1 kus (N-3260)
Typ: malý bronz
miesto razby: ?
Averz (obr. 05).: čelný portét cisára Justiniána I. a písmeno X
Reverz (obr. 06).: písmena MR a pod tým zle viditeľná značka
Váha: 6,9 g
materiál: bronz
priemer: 17 mm
počet kusov v zbierkach Podtatranského múzea: 1 kus (N-3262)
Typ: 10 folis
miesto razby: Konštantinopol
Averz (obr. 07).: čelný portrét cisára Justiniána I. a nápis:
DN IVSTINIANVS
Reverz (obr. 08).: vavrínový veniec po obvode a v ňom písmeno I, po bokoch dve hviezdičky
Váha: 5,8 g
materiál: bronz
priemer: 17 mm
počet kusov v zbierkach Podtatranského múzea: 1 kus (N-3263)
Tiberios II. (Tiberius II.): cisár Tiberios II. Vládol v rokoch 578 – 582. Nastúpil ako nasledovník cisára Justinia II. (pozor nie Justiniána II., ktorý vládol neskôr). Vo všeobecnosti je považovaný za slabého cisára. Byzantské vojská síce dokázali za jeho vlády poraziť Peržanov, avšak na Balkáne boli v boji proti Avarom a Slovanom vo výraznej defenzíve. Tiberios II. sa tešil veľkej obľube medzi ľuďmi, keďže im vrátil časť daní z predchádzajúceho obdobia, ale tým pádom došlo k vyprázdneniu štátnej kasy. Veľké čiastky boli vynakladané na armádu a logicky tieto financie chýbali v iných oblastiach.
Typ: 20 Follis
miesto razby: Konštantinopol
Averz (obr. 09): Portrét cisára Tibéria II., čelne. V ľavej ruke drží žezlo. Nad ním kríž. Kolopis (zle čitateľný): D M TIB CONS-TANT P P AV
/DOMINUS NOSTER TIBERIUS CONSTANTINUS PERPETUUS AUGUSTUS/
Reverz (obr. 10): A/N/N/O GI //CONB
Veľké písmeno M a nad ním kríž. Celé vyobrazenie aj s nápisom sú v kruhu.
Váha: 15,6 g
materiál: Cu
priemer: 35 mm
počet kusov v zbierkach Podtatranského múzea: 1 kus (N-3258)
Justinian II. Beznosý: byzanstký cisár 685 – 695 a následne 705 – 711. Nebol príliš obľúbený, hoci spočiatku jeho vláda vyzerala pre Byzantsko sľubne. V rokoch 686 – 687 úspešne zvládol ťaženie proti Arabom a v rokoch 688 – 689 zvíťazil vo vojne proti macedónskym Slovanom. No už v roku 691, sa kvôli jeho úmyslu presťahovať časť populácie ostrova Cyprus, dostal do konfliktu s Arabmi a o dva roky neskôr v roku 693 čelil povstaniu Slovanov v Malej Ázii. Slovanský vodca Nebulos rýchlo pochopil situáciu a spojil sa s Arabmi, čím sa im spoločne podarilo vytlačiť Byzantíncov z Arménie. Justinian taktiež horlivo podporoval stavebnú činnosť. Potrebné peniaze si zháňal tvrdou daňovou politikou. Mimoriadne kruto sa staval voči odporcom, až nakoniec celá situácia vyvrcholila v roku 695 n. l. kedy bol vzburou zosadený, odrezali mu nos a bol odsúdený do vyhnanstva na Kryme. Od tejto doby nosil miesto nosa zlatú protézu. Z Krymu musel ujsť, keďže sa proti nemu vzbúrilo miestne obyvateľstvo a ušiel do Bulharska – nepriateľa Byzancie. Justinian II. spolu s bulharským vodcom Tervelom v roku 705 n. l. napochodoval pred Konštatinopol a podarilo sa mu opäť zmocniť trónu. Tvrdo sa vysporiadal so vzbúrencami a vládol do roku 711. Bol však opäť zosadený druhou vzburou počas vojenskej výpravy na Krym a tentokrát už pre istotu aj popravený. V oblasti numizmatiky je pozoruhodný jeho počin, keď sa stal prvým panovníkom Byzancie, ktorý umiestnil obraz Ježiša Krista na niektoré mince. Portrét cisára umiestnil na reverz mince. Jednoznačne tak deklaroval príslušnosť ku kresťanstvu aj v tejto sfére propagandy.
Typ: folis
miesto razby: ?
Averz: Vyobrazenie stojacej postavy. Averz je veľmi slabo zachovaný.
Reverz (obr. 11):
X
M
Váha: 6,9 g
materiál: Cu
priemer: 22 mm
počet kusov v zbierkach Podtatranského múzea: 1 kus (N-3722)
Michal I.: byzantský cisár, ktorý vládol v rokoch 811 – 813. Michal I. preberal trón v čase veľkého ohrozenia ríše novým mocným nepriateľom - Bulharmi. Aby si zjednodušil situáciu na zahraničnom diplomatickom poli rozhodol sa uznať Karola Veľkého za cisára. V roku 813 sa vojensky stretol s chánom Krumom neďaleko Adrianopola, no utrpel zdrvujúcu porážku a za cisára bol krátko na to prehlásený Leo V. Michal akceptoval túto situáciu a vzdal sa nároku na trón. Svoj život dožil v kláštore a Leo V. v súlade s bežnou praxou preventívne vykastroval Michalových synov a prinútil ich vstúpiť do kláštora, aby tak eliminoval potencionálnych protivníkov v boji o kráľovsku moc.
Typ: Folis
miesto razby: Konštantinopol
Averz (obr. 12): čelné vyobrazenie cisára Michala I. a kolopis:
MIXAHLSΘEOb
Reverz: písmena:
M
Θ
Váha: 3,2 g
materiál: bronz
priemer: 21 mm
počet kusov v zbierkach Podtatranského múzea: 1 kus (N-3265)
Leo VI. Filozof: byzantský cisár vládnuci v rokoch 886 – 912. Po dosť zložitom detstve sa dostal na trón no pokiaľ išlo o vojenskú otázku a obranu ríše viedol si veľmi zle. Už v roku 894 dosiahli Bulhari víťazstvo nad jeho armádou. Cisár sa snažil situáciu zvládnuť tým, že sa spojil s Maďarmi a spolu nepriateľa vytlačili. Avšak hneď ako sa bulharský kráľ Simeon I. vyporiadal s maďarskými vojskami v Panónii zaútočil znovu na Byzantsko a v roku 896 dosiahol tak významné víťazstvo, že cisár Leo VI. sa mu zaviazal v mierovej zmluve platiť tribút. Toto sa udialo len čosi viac ako 300 rokov po smrti Justiniána I. Veľkého a Byzantínci to rozhodne chápali ako veľké poníženie. V roku 902 stratil Sicíliu a v roku 907 mu Saracéni rozdrvili flotilu, ktorú poslal na pomoc Solúnu. Aby toho nebolo málo Rusi pod vedením Olega sa v roku 907 a následne aj v roku 911 dostali až k hlavnému mestu a cisár musel akceptovať ich požiadavky v obchodnej sfére, aby sa pobrali odkiaľ prišli.
Typ: 10 folis
miesto razby: Konštantinopol, 886
Averz (obr. 13): Čelné vyobrazenie kráľa Lea VI. v kráľovskom plášti. Kolopis: LEONBASILEVSROM
Reverz (obr. 14): 4-riadkový nápis:
XLEON
EMΘEOBΛ
SILEVbR
OMEON
Váha: 5,1 g
materiál: Cu
priemer: 25 mm
počet kusov v zbierkach Podtatranského múzea: 1 kus (N-3259)
Ján I. (Joanes) Tzimiskes (Malý postavou): ako ďalší predstaviteľ macedónskej dynastie vládol v rokoch 969 – 976. Bol predstaviteľom vojenskej aristokracie a k moci sa dostal prevratom v decembri 969. Ján bol vnímaný už v mladosti ako obľúbený vojenský generál, bojujúci na východe najmä proti Abbásovským Arabom. Tieto skúsenosti mu prišli mimoriadne vhod. Hneď v roku 970 musel potláčať povstanie Barda Fóku v Kapadócii a zároveň ruské knieža Sviatoslav spolu s Maďarmi a Pečenehmi zaútočil na územie Byzancie v Bulharsku a pokračoval až na hlavné mesto. Ján sa venoval povstalcom a tak proti Sviatoslavovi poslal skúseného generála Barda Skieru, ktorý si s nepriateľom aj napriek jeho početnej prevahe poradil a zahnal ho. Cisár sa po úspešnom potlačení rebélie podujal Sviatoslava prenasledovať a nakoniec ruské vojská úplne zničil a oslobodil aj Borisa II. zajatého bulharského cára. Následne Tzimiskes zaútočil na východ a posunul byzantské hranice výrazne do vtedajšieho arabského vnútrozemia. V roku 976 však náhle ochorel a zomrel. Jeho vláda bola už vtedajšími historikmi vnímaná ako mimoriadne úspešná.
Typ: folis
miesto razby: Konštantinopol
Averz (obr. 15): Čelné zobrazenie cisára Jána I. V ľavej ruke drží bibliu. Nad ním je kríž. Kolopis: EMMA NOVHA. Vodorovne písmena: IC XC
Reverz (obr. 16): 4-riadkový nápis:
XihSYS
XRISTYS
bASILEY´
bASILE´
Váha: 11 g
materiál: Cu
priemer: 29 mm
počet kusov v zbierkach Podtatranského múzea: 1 kus (N-3257)
ZDROJE: Gambacorta F.: Catalogue of the late roman, byzantine and barbaric coins in the Charles University Collection (364 – 1092), Praha, 2013 https://www.cgbfr.com/tibere-ii-constantin-follis-ttb-,bby_520901,a.html https://sk.wikipedia.org/wiki/Arkadios https://sk.wikipedia.org/wiki/Justini%C3%A1n_I. https://sk.wikipedia.org/wiki/Tiberios_II.(Byzantsk%C3%A1_r%C3%AD%C5%A1a,_6._storo%C4%8Die) https://sk.wikipedia.org/wiki/Justini%C3%A1n_II. https://sk.wikipedia.org/wiki/Michal_I.(Byzantsk%C3%A1_r%C3%AD%C5%A1a) https://sk.wikipedia.org/wiki/Lev_VI.(Byzantsk%C3%A1_r%C3%AD%C5%A1a) https://sk.wikipedia.org/wiki/J%C3%A1n_I.(Byzantsk%C3%A1_r%C3%AD%C5%A1a) http://www.forumancientcoins.com/numiswiki/view.asp?key=Anonymous%20Byzantine%20Class%20A%20Folles
