Veľkú noc pokladáme za najväčšie sviatky v cirkevnom roku, no v minulosti sa spájali hlavne so začiatkom hospodárskeho roka. Tradície, ktoré sa počas Veľkej noci dodržiavali, mali zabezpečiť hojnú úrodu, zdravie a tiež pomáhali odohnať nečisté sily.
Smrtná nedeľa
Piata pôstna nedeľa pred Veľkou nocou je deň, kedy sa udržiaval zvyk, pri ktorom dievčatá nosili po dedine Morenu, figurínu oblečenú do ženských šiat, ktorá bola zosobnením predchádzajúcej zimy. Tradičným rituálom v niektorých obciach je dodnes vynášanie Moreny a jej upálenie alebo utopenie.
Kvetná nedeľa
V tento deň nosili dievčatá po dedine rozvitý vŕbový prútik, ktorý ozdobili vajíčkami a stužkami. Niekde túto ratolesť nazývali letečko a môžeme v nej vidieť symbol nového života. Vŕbové prúty na Kvetnú nedeľu svätil kňaz a ľudia si po príchode z kostola dali bahniatka za obraz alebo za drevenú hradu na povale, aby bol dom chránený pred bleskami. Zvykom bolo v tento deň zjesť jeden výhonok bahniatka, ako ochranu proti bolesti hrdla..
Zelený štvrtok
Na Zelený štvrtok sa vykonávalo rituálne umývanie v potoku s cieľom kozmetickým, liečebným alebo zdravotným. Dievčatá sedávali pod vŕbami a česali si vlasy, počas čoho si recitovali tieto veršíky:
Vŕba, vŕba daj mi muža, červeného ako ruža
a bieleho ako kvet a dobrého ako med.
Inde dievčatá, ktoré chceli mať dlhé a husté vlasy, sa česali pod vŕbou hovoriac:
Vŕba, vŕba daj mi vlasy na tri pásy!
Veľký piatok
V ľudovej kultúre sa k Veľkému piatku viazali rôzne obyčaje, ľud mu pripisoval mimoriadnu moc uzdravovať a priaznivo pôsobiť na rast. Rany spôsobené v tento deň sa vraj rýchlejšie hojili. Pod Tatrami sa na Veľký piatok varila vo vode šunka a na Bielu sobotu týmto vývarom ovciam a kravám natierali tlamy a vemená a polievali ním nohy dobytka, aby ich na paši nepohrýzli hady.
Biela sobota
Významnú funkciu plnil oheň. V domácnostiach sa nietil „živý“ oheň, na ktorom sa pripravovali veľkonočné obradové jedlá. Biela sobota bola charakteristická prípravnými prácami na Veľkonočnú nedeľu.
Veľkonočná nedeľa
Je najväčším sviatkom cirkevného roka. Veľkonočná nedeľa ukončovala štyridsaťdňový pôst, na rannej sv. omši sa posväcovali jedlá. Kto sa prvý vrátil z kostola domov, tomu prvému mala dozrieť úroda na poli a prvý mal ukončiť poľnohospodárske práce. Po príchode domov začala spoločná konzumácia jedál, prestretý stôl hojnosťou pripomínal štedrovečerný stôl. Jedno posvätené vajíčko jedli vždy dvaja, pretože verili, že ak v lese jeden zablúdi, ten druhý si na neho spomenie a nájde ho. Zvyšky z posvätených jedál (škrupiny, kosti, omrvinky) sa v žiadnom prípade nesmeli vyhodiť. Zakopávali sa na poli, alebo primiešali do potravy pre dobytok, prípadne spálili v ohni.
Konzumácia mäsa po štyridsaťdňovom pôste mala zabezpečiť hojnosť v nasledujúcom období. Vo Vyšnej Šuňave bolo zvykom, že na Veľkonočnú nedeľu šli parobci nocovať k dievčaťu, či gazdiná chcela alebo nie, musela ich prijať. Spali na slame do Veľkonočného pondelka, približne do štvrtej hodiny ráno, neskôr sa rozdelili a jedna skupina mládencov šla vyberať peniaze a vajíčka a druhá oblievať dievčence.
Veľkonočný pondelok
Veľkonočný pondelok je posledným dňom sviatku Veľkej noci. Tento deň je spájaný s takzvanou kupačkou a šibačkou. Mládenci v skorých ranných hodinách chodievali v skupinách a oblievali dievčatá vodou, čo malo zabezpečiť ich zdravie a krásu. Magický význam šibania vŕbovými prútmi súvisel s vierou v plodonosnú a životodarnú silu vegetácie. V dome dievok sa ponúkalo pohostenie (koláče, vajcia, pálenku) a obdarovávalo maľovaným vajíčkom. Vo viacerých obciach bolo zvykom, že za vykúpané peniaze mládenci usporiadali veľkú tanečnú zábavu. Niekde však výslužkou splatili dlh – na borg, ktorý zvykli nechať v krčme počas týždňa pred Veľkou nocou. V utorok boli dostupki, pilo sa za peniaze, ktoré im ostali po splatení dlhu. Tento zvyk sa vyskytoval napríklad vo Vyšnej Šuňave.
