Taliansky endemit v Poprade
Vedeli ste, že v herbári nesmú, samozrejme okrem rastlín, chýbať ani ďalšie dôležité informácie, z ktorých je možné skladať zaujímavé ekologické, či dokonca historické mozaiky?
Herbárové položky slúžia najmä ako overiteľné záznamy o prítomnosti druhov na vymedzenom mieste v konkrétnom čase. Ich neoceniteľná hodnota spočíva aj v množstve dát, široko využiteľných vedcami v oblastiach taxonómie, systematiky, alebo biogeografie. V posledných desaťročiach sa ukázalo, že herbáre sú tiež veľmi užitočné pri štúdiu ekologických posunov jednotlivých druhov flóry. Aj preto by sa štúdium herbárov nemalo obmedzovať iba na najnovšie exempláre, ale aj na historické, ktoré sa ukázali ako zásadné v biologických disciplínach zaoberajúcich sa dopadmi klimatických zmien, fenológiou rastlín, biodiverzitou, ochranou prírody, biologickými inváziami, alebo fylogenomikou. Herbáre sú tiež úložiskami nomenklatorických typov a obsahujú užitočné údaje pre štúdie o ohrozených druhoch alebo predstavujú dokumentáciu taxónov, ktoré v historických dobách vyhynuli.
Osobitnou kapitolou sú informácie o tom, kto herbárové položky zozbieral. Pri odbornom spracovávaní zbierkového fondu botaniky, ktorý je dedičstvom Karpatského a Tatranského múzea v Poprade, zaujal nás herbár talianskeho botanika Michaela Guadagna. Michaele Guadagno sa narodil v Južnom Taliansku, v slnečnom Neapole, 16. októbra 1878. Od útleho detstva inklinoval k prírodným vedám, najmä k botanike. V roku 1905 však promoval za stavebného inžiniera, neskôr aj ako stavebný inžinier na magistráte mesta Neapol pracoval. Počas voľných chvíľ sa ale venoval štúdiu flóry a vegetácie rôznych oblastí Campánie a svoje poznatky publikoval v rokoch 1909-1932 v sedemnástich odborných prácach, vrátane monografie o vegetácii poloostrova Sorrento a floristickej štúdie ostrova Capri. Spracovanie flóry Islandu vyšlo až po jeho smrti. Popri vedeckej aktivite vybudoval rozsiahly herbár, ktorý sám zozbieral najmä v strednom a južnom Taliansku. Jeho početné herbáre nájdeme v múzeách svetových metropol, napríklad v Mníchove, Madride, Paríži, v Pize, ale aj v Poprade. Z uhorských botanikov spolupracoval napríklad s Gyulom E. Nyárádym a Samuelom Kupčokom. Herbár Flora Italica od M. Guadagna v Poprade obsahuje 114 herbárových položiek, zozbieraných v rokoch 1895-1904, najmä v okolí Neapola a predstavujú hlavne zástupcov z čeľade astrovité.
Našu najväčšiu pozornosť si získala herbárová položka fialovo kvitnúcej rastliny s latinským názvom Centaurea cinerea L., tiež z čeľade astrovité (Asteraceae) a je považovaná za endemit južného Talianska. Prvá publikovaná zmienka o výskyte tohto druhu pochádza už z roku 1753. Rastlinka obľubuje slnečné miesta na pobrežných útesoch v nadmorskej výške od 0 do 350 m. Odtiaľ pochádza jej taliansky názov fiordaliso delle scogliere, čo v doslovnom preklade znamená „nevädza útesová“. Dospelé rastliny môžu dosiahnuť výšku až 80 centimetrov. Taxonomicky je druh Centaurea cineraria L. pomerne komplikovaný, s niekoľkými popísanými poddruhmi a významnou geografickou variáciou. Členovia skupiny C. cineraria sa rôzne považovali za úplné druhy, poddruhy alebo jednoducho ako regionálne variácie. „Nevädza útesová“ sa pre svoje listy bežne využíva ako okrasná rastlina v záhradách. V závislosti od podnebia sa môže pestovať ako jednoročná, alebo ako trvalka. Pri pestovaní tento druh uprednostňuje plné slnko a dobre priepustnú pôdu. V Spojenom kráľovstve bol druh Centaurea cineraria subsp. cineraria ocenený Cenou Kráľovskej záhradníckej spoločnosti za prínos pre záhrady.
Autorka: Ing. Zuzana Homolová, PhD., kurátorka fondu botaniky Podtatranského múzea v Poprade Uverejnené 27. 3. 2024 Obr. 1. Centaurea cinerea Obr. 2. Dactylorhiza sambucina L. Sóo
