Podtatranské múzeum v Poprade

Za najvýznamnejšie počiny v horolezectve sú považované prvovýstupy. Mená osobností, ktoré ako prvé zdolali ten či onen tatranský štít, objavili takú a takú náročnú cestu v nebezpečnej stene, sa zapisujú do histórie a sú známe aj širšej verejnosti. História Tatier však pamätá aj na udalosti, ktoré nemusia byť nutne spájané s vrcholkami hôr. Napríklad na objavovanie a spoznávanie horských hrebeňov a sediel, ktoré v dávnejších dobách patrili najmä pašerákom a lovcom kamzíkov. Objavovanie a dokumentovanie týchto lokalít za spoznávaním štítov logicky zaostávalo, hoci turistika má na Slovensku tradíciu už od čias Štúrovcov.
Naše múzeum si pri príležitosti medzinárodného dňa hôr, vyhláseného Valným zhromaždením OSN 11. decembra 2003, pripomína osobnosť Tibora Kregczyho, člena Budapeštianskej akademickej spoločnosti skrátene BETA. Maďarskí akademici, zoskupení v BETE, od roku 1905 kládli veľký dôraz na samostatné horolezectvo a horolezectvo bez tradičnej pomoci profesionálnych sprievodcov. V rokoch 1906-1914 sa významne podieľali na rozvoji horolezectva a získavaní nových trás v Tatrách. Dňa 15.4. 1911 Tibor Kregczy spolu s Lajosom Rokfalusyom a Zoltánom Votiskym uskutočnili prvý zimný prechod Priečnym sedlom.
A aká je prepojenosť tejto osobnosti s našim múzeom? V depozitári Podtatranského múzea nájdeme niekoľko herbárových položiek Tibora Kregczyho, ktoré mapujú jeho cesty po Vysokých Tatrách. Jeho pobyt pri Zelenom plese dokumentujú herbárové položky prvosienky najmenšej (Primula minima), sekernice tmavej (Hedysarum hedysaroides), veternice narcisokvetej (Anemone narcissiflora). V Studenovodskej doline mu učarovala tučnica obyčajná (Pinguicula vulgaris), pri Železnej bráne všivec Oederov (Pedicularis oederi), pri Skalnatom plese poniklec biely (Pulstailla scherfelii) a ostropysk karpatský (Oxytropis carpatica).
Tak také sú tatranské historické prepojenia. Začali sme na štítoch a končíme v múzeu. Zastavte sa niekedy u nás, radi Vás uvidíme.