Podtatranské múzeum v Poprade

Nie každé mesto sa môže popýšiť takou krásou okolitej prírody ako Poprad, ktorý je so svojim nádherným okolím priamo prepojený prostredníctvom výhľadov na Vysoké a Nízke Tatry, alebo prostredníctvom mestskej časti Kvetnica, zasadenej do blízkych lesov. Atmosféru zeleného mesta dotvára množstvo parkov, vzrastlých stromov a zelených plôch v intraviláne, ktoré dokazujú potrebu obyvateľov mať čaro neďalekej prírody priamo v meste.
Spomedzi mnohých stojí v Poprade za pozornosť aj kúsok zelene, v minulosti známy ako Huszov park, miesto zábavy v blízkosti pivovaru, ktorý sa stal vo svojej dobe mimoriadne obľúbeným. Park s besiedkami a lavičkami, pestovaným trávnikom, kríkmi a záhonmi kvetov, o ktoré sa starala osobne manželka otca Popradu, pani Júlia Huszová. Počas jeho prevádzky sa turistický park stal centrom pre rôzne prednášky, koncerty, či večery spišskej poézie. V decembri v roku 1881 pribudlo klzisko, pri ktorom manželia začali pravidelne organizovať Ľadové slávnosti. Neskôr dokonca hrdý popradčan Dávid Husz ponúkol v Huszovom parku aj pozemok (spolu s finančným darom) na stavbu novej budovy Karpatskému múzeu. Súčasný park a budova Podtatranského múzea, postavená v pseudorenasančnom štýle dnes patria ku kultúrnym pamiatkam nášho mesta a všetky zmeny nielen na budove, ale aj v zložení drevín, krovín a rastlín v areáli múzea, v bývalom Huszovom parku, musia byť schválené pamiatkovým úradom. Dnes sa v parku nachádza pestrá výsadba približne päťdesiatich kusov stromov a krov. Vertikálnu štruktúru a zároveň charakter dávajú parku prevládajúce dreviny ako brest horský, javor horský a lipa veľkolistá, doplnené hrabom obyčajným, bukom lesným či dubom zimným, ktorý je pre náš región zaujímavý tým, že severná hranica areálu jeho prirodzeného rozšírenia leží na Slovensku na neďalekej Dubine. Krovitú a kvitnúcu zložku najvýznamnejším podielom zastáva ruža terasovitá, zdobiaca vstupné priestory záhrady.
Stromy sú teda nielen základnou zložkou lesných ekosystémov, ale aj nevyhnutným, neprehliadnuteľným a mimoriadne funkčným prvkom tvorby kvalitného mestského prostredia. Ich nenahraditeľný prínos v meste oceňujú obyvatelia najmä v lete, kedy stromy poskytujú príjemný chládok a tieň. Zachytávanie prachu, smogu, estetický prínos, to sú ďalšie z mnohých benefitov, ktorými stromy v meste prispievajú ku skvalitňovaniu života obyvateľov. Zároveň stromy v meste znamenajú pre nás kontakt s prírodou a prinášajú do mesta život v podobe vtákov, hmyzu či cicavcov, čím prirodzene zvyšujú biodiverzitu. Vedeli ste, že stromy majú schopnosť premeniť alebo zužitkovať v procese metabolizmu nečistoty zachytené z ovzdušia a zabudovať ich do svojej biomasy? Že stromy okrem iného svojimi koreňmi viažu vodu v pôde, udržujú ju vlhkú a tým vytvárajú vhodné podmienky na optimálne vsakovanie dažďových zrážok? Korene stromov fungujú ako špongia, vodu pri daždi naviažu a potom pomaly uvoľňujú. Pôsobia aj ako protihluková bariéra. Pás stromov široký desať metrov znižuje hluk o 1 – 6 dB, čo je v meste zvlášť prínosné.
Úžitkov, ktoré poskytujú stromy je neúrekom, svoj deň, ktorý si pripomíname 20. októbra majú teda úplne oprávnene. Čo by sme si mali teda uvedomiť a pripomenúť na deň stromu? Že stromy, hoci samé v mestách žijú v nie najideálnejších podmienkach, vytvárajú okolo seba priestor, v ktorom sa lepšie žije nám. A že by sme mali vytvárať podmienky, v ktorých sa na oplátku bude lepšie žiť stromom. Aby sme im ich služby mohli aspoň sčasti vrátiť. Mimochodom, vedeli ste, že Slovensko so svojou 42 percentnou lesnatosťou patrí medzi najlesnatejšie krajiny Európy?