Podtatranské múzeum v Poprade (v období júl 2022 - jún 2023) reštaurovalo ďalšie výtvarné diela zo svojich zbierok. Tentoraz sa vďaka dotačnému systému Fondu na podporu umenia (FPU) a spolufinancovaniu od zriaďovateľa, Prešovského samosprávneho kraja (PSK), podarilo reštaurovať dve diela od Ignáca Spöttla* - maľbu olejom na kartóne s motívom archeologickej lokality, pravdepodobne Machalovskej hory, z 2. polovice 19. storočia a kresbu uhľom na kartóne Pri tatranskom plese, z obdobia okolo r. 1850-1890.
Diela pochádzajú zo starých zbierok, v novodobej histórii neboli verejnosti prezentované. K predmetom neexistovala evidencia a neboli zapísané ani v zbierkovom fonde. Do pozornosti sa dostali v rámci revízie zbierok. Zistenia k predmetom priniesla až vedecko-výskumná činnosť. Následne sa usúdilo, že sú vhodné na prezentáciu regionálnej histórie, ich technický stav to však nedovoľoval, preto bol potrebný odborný zásah – reštaurovanie.
Jedno z diel - kresbu sme pomenovali „Pri tatranskom plese“, keďže ide o pohľad na krajinu - pleso a štíty s figurálnou stafážou. Je zreteľne signované (I. SPÖTTL), takže autorstvo bolo od počiatku zrejmé. V prípade druhého – maľby, donedávna s neznámym výjavom krajiny s ústredným motívom kopca/hory, sme nedisponovali žiadnymi informáciami. Bolo potrebné zistiť predovšetkým o akú lokalitu ide a prirodzene autorstvo, čo sme považovali za značný problém, keďže bolo vlepené v hrubej pasparte bez akéhokoľvek popisu či signatúry. V rámci výskumnej činnosti sa zistilo, že ide zrejme o motív archeologickej lokality, pravdepodobne Machalovskej hory. Na základe komparácie - podobností znakov, štýlu, rukopisu, charakteru a kvality diel, tiež rovnaký typ (hrubej lepenej) dobovej pasparty so zlátením (ktorá bola jediným primárnym spoločným znakom diel), sme po viacerých analýzach zistili, že by sa mohlo jednať dokonca o toho istého autora. Čoraz viac informácií tomu skutočne aj nasvedčovalo. Potvrdzovali to aj porovnania/analógie s ďalšími dielami od I. Spöttla ako napr. maľba Liskovskej jaskyne, či kresba gejzíra v Herľanoch a ďalšie, ktoré sa nachádzajú v Slovenskom múzeu ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši. Maľbu sme odvtedy viedli v evidencii – autor: „Ignác Spöttl (?)“. Napriek absencie jednoznačného potvrdenia autorstva, dielo malo umeleckú, historickú a výpovednú hodnotu na to, aby mohlo byť zaradené do stálych expozícií. V rámci odborného ošetrenia, tak bola upriamená pozornosť aj na to, či sa pri reštaurovaní predmetu nenájde signatúra, prípadne nápis alebo indícia, ktorá by autorstvo či lokalitu mohla potvrdiť, vyvrátiť alebo inak určiť.
Počas reštaurovania, pri rozobratí francúzskej pasparty a oddelení maľby od pôvodnej podložky sa na zadnej strane maľby objavila signatúra autora spolu s nečitateľným textom pečaťou a razením. Tým sa pripisované autorstvo definitívne potvrdilo. Autorom oboch diel je teda Ignác Spöttl. Predmety sú dnes v reštaurovanom stave vystavené v priestoroch múzea na Vajanského 72/4 v Poprade, ako súčasť expozície venovanej histórii osídlenia Podtatranského regiónu, v časti expozície Od kameňa k železu a Vo víre udalostí.
* Ignác Spöttl (1834/(6?) – 1892)
bol viedenský akademický maliar, zberateľ a amatérsky bádateľ so širokým spektrom záujmov. Pôsobil mimo svojej domoviny aj na Spiši. Venoval množstvo starožitností, predmetov (archeologickej, umeleckej a historickej hodnoty) dvom bývalým múzeám na území dnešného Popradu, ktoré sú predchodcami Podtatranského múzea v Poprade (Karpatské múzeum v Poprade a Tatranské múzeum vo Veľkej). Bol ich horlivým sponzorom a spoluzakladateľom. I. Spöttl bol čestným občanom Veľkej (mestská časť Popradu), bol aj častým hosťom Huszparku. V období rokov 1879 až 1885 bol veľkým propagátorom Tatier vo Viedni. Spomínaným múzeám venoval niekoľko svojich tatranských a spišských obrazov. Veľmi sa zaujímal aj o Uhorský karpatský spolok, ktorý sa podieľal na vzniku Karpatského múzea (v súčasnosti Podtatranské múzeum v Poprade). Angažoval tiež pri zakladaní „viedenskej“ sekcie tohto spolku. Uverejnil výsledky svojho výskumu na lokalite predhistorickej huty pod Smokovcom; písal aj o tatranských baniach a jaskyniach.
Fond na podporu umenia podporil projekt vo výške 2 000,00 € , zriaďovateľ – Prešovský samosprávny kraj spolufinancoval projekt vo výške 500,00 €. Celkový rozpočet projektu na reštaurovanie diel teda predstavoval 2 500,00 €.
„Reštaurovanie a odborné ošetrenie zbierkových predmetov podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia“
