Prípravy novej expozície kniežacej hrobky z Popradu sú po úspešne ukončenej súťaži architektonicko – výtvarných návrhov prioritou Podtatranského múzea v Poprade. Téme zaoberajúcej sa pohrebným rítom v období života kniežaťa z Popradu s dôrazom na hrobovú výbavu sa venujeme vo výskumnej úlohe a jedným z jej výstupov je tento populárno-náučný článok.
Pochovávanie na sklonku doby rímskej a doby sťahovania národov malo viacero podôb, kým najrozšírenejším spôsobom pochovávania počas celej doby rímskej bolo spaľovanie (kremácia), kostrové hroby sa vyskytovali v menšej miere. Do ojedinelých kostrových hrobov boli ukladaní hlavne spoločensky významní jedinci, ktorí boli pochovaní vo vystretej polohe, umiestnení v drevených alebo kamenných hrobkách pokrytých mohylami, ktoré označovali miesto posledného odpočinku mŕtveho. Až v dobe sťahovania národov sa všeobecne rozšíril kostrový spôsob pochovávania. Kostrové hroby s bohatou výbavou sa začínajú objavovať od 3 stor. po Kr. a často obsahujú kovové a sklenené nádoby, šperky, toaletné predmety, zrkadlá, hracie kocky, keramiku a zásoby jedla.
Do hrobov sa ukladali milodary, ktoré boli rituálne poškodené a nebolo ojedinelé, že väčšie predmety, ako sú zbrane a nádoby sa taktiež deformovali a poškodzovali. Hroby s bohatou výbavou sa stávali často cieľom vykrádačov, predpokladá sa, že za týmto účelom pracovali organizované skupiny vykrádačov, ktorí pomocou šácht vyberali z hrobov šperky a iné vzácne predmety.
V rámci viery Germánov v posmrtný život dostával mŕtvy okrem iných vecí aj jedlo a pitie do druhého života a na svoju posmrtnú cestu. Cestovný proviant sa kládol do hrobu v podobe jedla, určeného na čas, kým bude mŕtvy v hrobe. V hroboch sa objavujú aj pitné súpravy, ktoré často obsahovali nádobu na víno, naberačku, poháre alebo rohy na pitie. Výskumy chemickými analýzami preukázali, že tieto poháre a rohy boli plnené napríklad medovinou.
Najčastejšie sa do hrobov kládli spony, zbrane, rohy, nádoby a predmety, ktoré patrili k osobným veciam mŕtveho. Takéto milodary sa rozlišovali podľa pohlavia, mužom sa prikladali do hrobu napríklad hracie kocky, pinzeta, lyžička na čistenie uší, britva a iné predmety dennej potreby a predmety starostlivosti o hygienu. Ženám sa umiestňovali do hrobu kľúče, zrkadlo, vreteno, hrebeň, a pod. Do hrobov remeselníkov sa dávali k základnej výbave aj rôzne nástroje používané pri ich práci. K pohrebným zvykom patrí tiež vkladanie zlatej mince alebo kúsku zlata do úst zomrelého.
Do mužských hrobov sa prikladali aj rôzne hry, ktoré mali zosnulému krátiť čas na posmrtnej ceste. Patrili sem hracie kocky a hry na šachovniciach. Doskové hry pozostávali zo štvorcovej (niekedy obdĺžnikovej) šachovnice a tmavých a svetlých okrúhlych hracích kameňov.
Nábytok je ďalšou skupinou predmetov nachádzajúcich sa v bohatých komorových hroboch. V hrobke germánskeho kniežaťa nájdenej v Poprade bolo umiestnené jedinečné posmrtné lôžko zhotovené z tisového dreva. Tis je oddávna považovaný za drevinu regenerácie, pretože keď jeho kmeň zostarne, onedlho sa na ňom objavia mladé zelené výhonky. Tento strom sa totiž dožíva niekedy až vyše 1000 rokov. Jeho drevo je jedovaté a odolné voči červotočom a inému drevokaznému hmyzu, preto nábytok a iné predmety ostávajú v hrobe neporušené veľmi dlho. Tis je tiež symbolom smútku a smrti. Písomných prameňov, v ktorých sa priamo spomína uctievanie stromu u Germánov je veľmi málo. Najstarším dokladom je správa v diele rímskeho historika Tacita s názvom Germánia z 1. stor. po Kr., v ktorej sa spomína uctievanie posvätných hájov. Tis sa tiež používal na výrobu lukov a v stredoveku bol dopyt po tomto materiáli taký veľký, že sa postupne stal vzácnou drevinou.
Inventár germánskych hrobov a pohrebísk nám je známy z archeologických nálezov, avšak o tradíciách a rituáloch spojených s pochovávaním v týchto dobách máme veľmi málo doložených faktov. Informácie čerpáme hlavne z diel rímskych historikov, výskumov archeológov a nálezových okolností. Napriek tomu nám mnohé úkony pohrebného rítu, pohrebná výbava a jej význam ostávajú neobjasnené a závery môžeme len dedukovať alebo komparatívnou metódou porovnávať s dnešnými poznatkami z histórie a etnológie.
Bližšie informácie o náleze kniežacej hrobky z Popradu nájdete na: https://www.muzeumpp.sk/expozicie/kniezacia-hrobka-z-popradu/
Zoznam použitej literatúry:
Bednaříková, J.: Stěhování národu, Praha: Vyšehrad, 2003, 423 s. ISBN
8070215062
Bednaříková, J. - Homola, A. - Meřinský, Z..: Stěhování národu a východ Evropy. Praha: Vyšehrad, 2013, 560 s. ISBN 9788074293061
Droberjar, E.: Encyklopedie římske a germánske archeologie. Praha: Libri, 2002, 456 s. ISBN 807277106X
Droberjar, E.: Věk barbaru. Praha: Paseka, 2005, 264 s. ISBN 80-7185-656-8
Spáčilová, L.- Wolfová, M.: Germánska mytologie. Olomouc: Votobia, 1996, 133 s. ISBN 80-7198-138-9
Tacitus, P. C.: Agricola, Anály, Germánia, Histórie. Bratislava: Tatran, 1980, 643 s. ISBN 61-099-80
Vlčková, J.: Encyklopedie mytologie germánskych a severských národu. Praha: Libri, 2006, 256 s. ISBN 9788072771776
