Podtatranské múzeum v Poprade

PODTATRANSKÉ MÚZEUM V POPRADE - FOND UMENIA, história umenia, (VU – vizuálne umenie)

predmet:

socha Merkúra (Letiaci Merkúr), bronz

autor: autor neznámy, podľa originálu Jeana de Boulogna, Giovanniho da Bolognu, Giovanni Bologna (Giambologna)
rok: koniec 19. stor., odliatok podľa originálu zo 16. stor.
materiál: bronz
rozmery: 193 cm (výška), 42 cm (šírka), 100 cm (rozpätie ruka s pochodňou a špička zdvihnutej nohy); postavec: 43 cm (priemer), 10 cm (výška)
evidenčné číslo: G 8730
prírastkové číslo: 2014/703

Opis predmetu:

Socha Merkúra s pochodňou. Mladík stojaci jednou nohou pravdepodobne nad hlavou Zefíra (pôvodne evidované ako stojaci na hlave fauna), druhú má zdvihnutú. Obe nohy má okrídlené. V ľavej ruke drží symboly obchodu. V pravej, vystretej ruke drží pochodeň. Na hlave má okrídlenú pokrývku hlavy. Socha stojí na okrúhlom podstavci, pohybom vyvoláva dojem letu. Odliatok je zhotovený z bronzu a je vytvorený podľa originálu Giovanniho da Bolognu zo 16. storočia. Odliatok z Podtatranského múzea v Poprade pochádza pravdepodobne z konca 19. storočia. Stav sochy je dobrý. (obr. 1a, 1b)

Merkúr (lat. Mercurius) je v rímskej mytológii označovaný ako boh obchodu, zisku a cestovania. Neskôr bol stotožnený s Hermom (Hermes) - z gréckej mytológie, kde bol okrídleným poslom bohov. Merkúr je patrónom finančného zisku, obchodu, výrečnosti (a poézie), správ a komunikácie, je sprievodcom pocestných, pútnikov, hraníc, šťastia, vynálezov, trikov a zlodejov. Je sprievodcom duší do podsvetia. Ako vynálezca lýry bol považovaný za boha hudby, bol tiež považovaný za boha snov, mágie a veštenia. Je označovaný aj za ochrancu slnečného znamenia Býka.

Sochu Merkúra nazývanú tiež Letiaci Merkúr vytvoril v 16. storočí (1580) manieristický sochár Giovanni da Bologna, nazývaný tiež Giambologna (1529–1608). Originál sochy sa v minulosti nachádzal vo Villa Medici v Ríme (do roku 1780), dnes sa nachádza v Museo Nazionale del Bargello vo Florencii (obr. 2). V súčasnosti sa vo Villa Medici nachádza jeho neskorší odliatok, ktorý je súčasťou miestnej fontány (obr. 3).

Známe sú viaceré verzie tejto sochy (najčastejšie sa spomínajú štyri) s voľnými obmenami, ktoré boli replikované už v 16. storočí (známe sú odliatky aj z 18. a 19. storočia). Mnohé odliatky pôvodom z dielne Giovanniho da Bolognu nájdeme v mnohých miestach po celej Európe, napríklad v už spomínanej Florencii, či v Paríži. Parížska verzia sochy sa však od tej florentskej líši fyziognómiou, má subtílnejšie fyzické proporcie, iný typ prilby, jemnejšie gesto rúk a výraz tváre (obr. 4). Voľne upravenú verziu parížskeho odliatku získalo z Francúzska aj Victoria and Albert Museum v Londýne v roku 1863 (obr. 5).

Odliatok letiaceho Merkúra, ktorý sa nachádza v zbierkach Podtatranského múzea v Poprade pochádza zo starých zbierok (jej pôvod nie je doposiaľ známy). Vzhľadom je totožný s originálom sochy Merkúra, ktorý sa nachádza vo Florencii v Museo Nazionale del Bargello. Od florentského sa však líši tým, že v pravej, zdvihnutej ruke drží pochodeň (obr. 1a, 1b). Pôvodne sa predpokladalo, že socha, ktorá sa nachádza v Podtatranskom múzeu v Poprade, slúžila výlučne na dekoratívne účely. V súčasnosti (v rámci vedecko-výskumnej činnosti) bolo zistené, že mala aj úžitkovú funkciu. Na ruke v dlani a na pochodni, ktorú drží vo zdvihnutej ruke sú jasné znaky, že socha mala aj praktické využitie, slúžila zároveň aj ako interiérové svietidlo. Podobným prípadom je aj socha Merkúra, ktorý sa nachádza na Sicílii vo Villa Malfitano (Palermo) v Taliansku. Merkúr v tomto prípade drží rovnako vo vztýčenej ruke svietidlo (obr. 6). Socha letiaceho Merkúra stojí nad hlavou Zefíra (Zephyr, Zephyrus) z úst ktorého vychádza prúd vetra. Zefír bol grécky boh západného vetra, ktorý bol považovaný za najjemnejší, hrejivý západný vietor, ktorý naznačoval nadchádzajúce jarné obdobie, kedy sa Zem prebúdza. Dnes sa toto meno boha používa na označenie ľahkého a teplého vánku. V pôvodnej evidencii múzea sa udáva, že Merkúr stojí na hlave fauna, čo je v tomto prípade zrejme nesprávne, keďže v mytológii má faun podobu sčasti človeka, sčasti zvieraťa (pričom nesie atribúty kozieho či capieho tela – uši, rohy, srsť či chlpy a pod.). Faun sa javí viac ako zviera než človek, väčšinou sa zobrazuje s vyčnievajúcimi ušami, malými rohmi a bohatou srsťou, čo je v rozpore s vzhľadom hlavy, ktorá sa nachádza pod Merkúrom. Niekde sa tiež uvádza ako hlava Putta (mn. č. putti, taliansky dieťa) alebo tiež amoret, čo je nahé dieťa podobné anjelovi. (Ten sa obvykle zobrazuje bez krídel. Je renesančnou obdobou antických Amorov a stredovekých anjelov). Symbolizuje dieťa, ktoré nosí roh hojnosti.

Giovanni da Bologna (Giambologna) pracoval veľkú časť svojho života pre rodinu Medici. Jeho najznámejšie diela sa spájajú s Florenciou. Medzi jeho ďalšie známe diela môžeme zaradiť sochu Venuše, ktorá sa nachádza v záhradách Boboli, tiež súsošie Únos Sabinek na Piazza della Signoria - Loggia dei Lanzi vo Florencii. Pre pápeža Pia IV. vytvoril bronzovú sochu Neptúna, ktorá je umiestnená na Piazza del Nettuno v Bologni. Giovanni da Bologna bol autorom prvej jazdeckej sochy vo Florencii - pomník vojvodu Cosima I. de' Medici, tá sa nachádza na Piazza della Signoria. Giovanni da Bologna bol členom prestížnej akadémie Accademia delle Arti del Disegno, ktorá bola prvou akadémiou výtvarného umenia v Európe. Akadémia mala veľký význam pre rozvoj sochárstva v Európe.

Giovanni da Bologna bol aj úspešným obchodníkom, svoje bronzové sochy vyrábal a replikoval aj v zmenšenej podobe, tak sa šírili vo väčšom množstve. Jeho dielňa sa zmenila na vývozný podnik, existuje zoznam bronzov ktoré dielňa ponúkala zákazníkom, medzi nimi nájdeme aj Letiaceho Merkúra. Tieto odliatky a ich repliky boli veľmi cenené, často boli predmetom diplomatických darov, vyrábali sa v jeho dielni dlho aj po jeho smrti. Vďaka jeho umeleckému a obchodnému duchu môžeme nájsť kópie a repliky týchto sôch na mnohých miestach v interiéroch múzeí a galérií ako hodnotnú súčasť umeleckých zbierok, alebo ako súčasť verejných či reprezentatívnych priestorov mestskej, parkovej alebo záhradnej architektúry.

Sochy Merkúra tak môžeme nájsť v mnohých krajinách napríklad vo fontáne rotundy National Gallery of Art's (West Building) vo Washingtone DC v Spojených štátoch amerických (obr. 7), na budove Mercury Theatre v Colchesteri vo Veľkej Británii, pred budovou burzy Børsen v nórskom Osle, v Škótskom Castle Kelso – Roxburghshire, v nemeckom Stuttgarte - ako pozlátenú sochu na Mercury Pillar na Schlossplatz v Stuttgarte, či v českom Blansku a inde. Viacerí umelci sa v minulosti inšpirovali touto sochou, ktorá sa stala ich vzorom, vytvorili tak obdobné diela v rovnakej póze s rovnakým gestom, preto môžeme sochu Merkúra nájsť na mnohých miestach sveta. Aj v súčasnosti existujú dielne, ktoré stále produkujú odliatky sôch Letiaceho Merkúra v rôznych veľkostiach, prevedení a v rôznej kvalite.

Zdroj obrazovej prílohy:

obr. 1a, 1b) Vyobrazenia pochádzajú z digitalizácie zbierkových predmetov, ktoré Podtatranské múzeum v Poprade získalo prostredníctvom digitalizácie zbierkových predmetov v rámci projektu Najvýznamnejšie historické a umelecké pamiatky v zbierkach PSK.

obr. 2) http://www.museumsinflorence.com/musei/museum_of_bargello.html

obr. 3) https://www.villamedici.it/en/

obr. 4) https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Mercure_volant_of_Giambologna,_Louvre,_Paris.JPG

obr. 5) https://collections.vam.ac.uk/item/O312584/mercury-statue-giambologna/

obr. 6) http://www.turismopalermo.it/palazzi-palermo/villa-malfitano

obr. 7) https://www.nga.gov/collection/art-object-page.138.html

Použitá literatúra:

Pijoan J.: Dejiny umenia/6, TATRAN 1984, s. 69-70

Châtelet A., Groslier B. P.: Svetové dejiny umenia, Larousse S. A. 1990, slovak edition Ottovo nakladatelství, s. r. o., 2004, s. 373. ISBN 80-7181-937-9