Podtatranské múzeum v Poprade

Popradský rodák – Dávid Husz, patrí k najvýznamnejším osobnostiam moderných dejín mesta. Konkrétnymi preukázateľnými činmi sa zaslúžil a zásadne ovplyvnil všestranný rozvoj Popradu v druhej polovici 19. storočia.
Dávid Husz sa narodil pred 210. rokmi, 28. novembra 1813 v Poprade, rodičom Samuelovi Huszovi a Anne Márii, rodenej Scholtzovej. Základné vzdelanie získal v rodnom meste (1818 – 1827). V štúdiu pokračoval na gymnáziu v Kežmarku a tiež Miškolci. Po úspešnom ukončení stredoškolského štúdia sa zamestnal v roku 1833 ako hospodársky zamestnanec – správca na majetku veľkostatkárskej rodiny Titusa Berzeviczyho vo Veľkej Lomnici. Tu si prakticky osvojil stolárske remeslo, ktoré neskôr využíval v staviteľských aktivitách. 13. januára 1840 uzavrel manželstvo s Júliou Brendlovou. Po ukončení pôsobenia vo Veľkej Lomnici, kde si svojím zodpovedným a svedomitým prístupom získal dôveru majiteľov aj podriadených, prichádza definitívne do Popradu (1849) a aktívne są zapája do verejného a hospodárskeho života v meste. Pôsobil ako mestský notár, starosta, poštmajster. Ešte koncom roka 1844 bol Dávid Husz zapísaný do Protokolu novoprijatých mešťanov mesta Poprad, bez remesla. V 50 – tych rokoch 19. storočia zabezpečoval prepravu železnej rudy a produktov zo železa v službách arcikniežaťa Albrechta pre železorudné bane na trase Český Tešín – východné Slovensko a zároveň mal na tej istej trase v prenájme aj poštovú dopravu. V rokoch 1858 - 1859 rozšíril a zmodernizoval miestny pivovar. Po veľkom požiari mesta v lete 1860 pomáhal finančne pri obnove evanjelického kostola a daroval peniaze na nový organ (1863). Po voľbách do cirkevnej rady roku 1870 Husz zastával funkciu cirkevného inšpektora. V rokoch 1868 až 1883 vybudoval centrum spoločenského a kultúrneho života v meste, základňu rozvíjajúceho są cestovného ruchu a turistiky v Tatrách, známu v celej monarchii ako Huszov park. Svojou jedinečnou schopnosťou predvídať a chápať veci v širších súvislostiach sa zaslúžil o výstavbu železničnej trate a zastávky Košicko – bohumínskej železnice v Poprade (1871). Patril k zakladajúcim členom Uhorského karpatského spolku (1873), prvého turistického spolku v Uhorsku a v 1876 k iniciátorom založenia spolkového Karpatského múzea. Na výstavbu budovy múzea v Poprade daroval peniaze a pozemok, finančne podporoval získavanie zbierok a prevádzku múzea, aj po jeho otvorení v roku 1887. Panovník František Jozef I. mu v roku 1881 udelil vysoké štátne vyznamenanie – Zlatý kríž za zásluhy s korunou, za zásluhy v prospech všeobecného dobra, rozvoj turistiky, kúpeľníctva, cirkvi a školstva. Významným finančným darom sa v 1887 Huszovci podieľali aj na výstavbe novej evanjelickej fary. Dávid s manželkou Júliou založili a financovali prvý sirotinec pre opustené deti v Poprade. Manželia mali na dobročinnosť aj osobný dôvod, ich šesť detí zomrelo krátko po narodení. Väčšinu života Dávid Husz tvoril, budoval a pracoval pre rozvoj rodného mesta a jeho obyvateľov, ktorí ho z vďačnosti často oslovovali „Otec Husz“. Zomrel po krátkej chorobe vo veku 76 rokov 21. januára 1889 v Poprade. Na poslednej ceste sa s ním prišlo rozlúčiť celé mesto. Pochovaný bol na dnes už neexistujúcom cintoríne v Poprade. V roku 1896 bola v rodinnej hrobke, pochovaná aj Huszova manželka Júlia (Zuzana Juliana). Na náhrobnom kameni bol nápis: Miesto odpočinku rodiny Huszovej. Na prednej strane pomníka podľa želania manželov, boli iba iniciály D. J. H. (David Julia Husz). Pomník sa po zrušení cintorína v polovici 20. storočia nezachoval.
Jediným pamätným miestom na tohto významného Popradčana je pomník pred budovou Podtatranského múzea v Poprade, ktorý dal postaviť Uhorský karpatský spolok podľa návrhu sochára Ľudovíta Rápoltyho. Autorstvo reliéfneho vyobrazenia Dávida Husza patrí významnému sochárovi Alojzovi Štróblovi. Pomník slávnostne odhalili v roku 1913, pri príležitosti 100. výročia Huszovho narodenia. V roku 2013 pri príležitosti 200. výročia narodenia, odhalilo Podtatranské múzeum v Poprade pred pomníkom Dávida Husza pamätnú tabuľu s textom:
D Á V I D H U S Z
1813 - 1889
podnikateľ, staviteľ, hoteliér,
notár, starosta, poštmajster, školský a cirkevný inšpektor,
zakladateľ a podporovateľ múzea,
významná osobnosť mesta Poprad
Ďakujeme „Otec Husz“
28. 11. 2013

Budova Podtatranského múzea v Poprade s pomníkom pred budovou múzea a zvyškom muzeálnej záhrady sú posledným hmotným dokladom života a diela, pracovitého, skromného, nezlomného, obetavého a vzácneho človeka – Dávida Husza.