Podtatranské múzeum v Poprade

Knižničný fond knižnice Podtatranského múzea v Poprade obsahuje vzácne tlače z rôznych oblastí ľudského poznania. Ide o diela prírodovedné, filozofické, teologické, geografické ale aj numizmatické, jazykovedné a iné. Najstaršie pochádzajú zo 16. storočia a 60 najvzácnejších tlačí 16. - 19. storočia, bolo MK SR vyhlásených za historický knižničný fond. Tieto tlače postupne reštaurujeme s prispením Fondu na podporu umenia.
Špecifickú pozornosť a ochranu venujeme tlačiam tzv. slovacikálneho charakteru.
Pod pojmom slovacikum rozumieme tlače, týkajúce sa Slovenska a Slovákov.
Rozdeľujú sa podľa niekoľkých hľadísk:
- autorské slovacikum – dielo má slovenského autora, bez ohľadu na miesto vydania, jazyk v ktorom písal a jeho obsah
- jazykové slovacikum - dielo napísané výhradne alebo čiastočne v slovenčine
- obsahové slovacikum – obsah diela sa týka Slovenska a Slovákov, môže byť i v cudzojazyčnom diele
- územné /teritoriálne/slovacikum - miesto vydania bolo Slovensko
Práve kombináciou viacerých spomínaných hľadísk je dielo Paula Kolbaniho Ungarische Giftpflanzen, zur Verhütung tragischer Vorfälle in den Haushaltungen, nach ihren botanischen Kennzeichen nebst dem Heilungsmitteln. /Jedovaté rastliny Uhorska, podľa botanických vlastností spolu s liečivými látkami, na zabránenie tragickým prípadom v domácnostiach./ Primárnym zdrojom pre popis knihy je jej titulný list, z neho sa dozvedáme tie najdôležitejšie údaje ako je autor, názov diela, rok a miesto vydania a tiež meno vydavateľa. V tomto prípade ide o po nemecky písanú knihu z roku 1791, ktorá vyšla v Bratislave /Pressburg/ u vydavateľa a kníhtlačiara Johanna Michaela Landerera. Okrem vytlačených informácií na titulnom liste, sa v knihe nachádza aj množstvo rukopisných poznámok a possesorských pečiatok, ktoré nám napovedajú, aký bol osud tejto knihy predtým ako sa dostala do fondu našej knižnice.
Tak začneme autorom.
Paul Kolbani bol lekárom, lekárnikom, členom rôznych prírodovedných spolkov, narodil sa v roku 1757 v Bratislave, kde pôsobil ako lekár a kde v roku 1816 aj zomrel. Zaoberal sa predovšetkým toxikológiou ale tiež sa zaslúžil o zavedenie očkovania proti kiahňam v Uhorsku. Propagoval metódy chladenia studenou vodou pri horúčkovitých stavoch.

Tlačiar Johann Michael Landerer bol mladším synom Johanna Sebastiana Landerera zakladateľa kníhtalčiarskej dynastie Landererovcov. Narodil sa v roku 1725 v Budapešti. Od roku 1750 postupne kúpil kníhtlačiarne od J. P. Royera v Bratislave a Budapešti a tiež tlačiareň Jezuitskej akadémie v Košiciach a tak sa stal jedným z najvýznamnejších kníhtlačiarov v Uhorsku. Vydával po nemecky písaný časopis Pressburger Zeitung a výrazne sa zapájal do kultúrneho života v Bratislave. Za jeho zásluhy ho cisár Jozef II. povýšil v roku 1784 do šľachtického stavu.

Posesorské údaje
Ex libris, vo forme nápisu na titulnom liste, hovorí o tom, že kniha bola vo vlastníctve Antona Rochela. Anton Rochel bol významný prírodovedec, botanik, lekár - chirurg a entomológ slovenského pôvodu. Narodil sa v rakúskom Neukirchene v roku 1770. Po skončení v štúdia medicíny na Lekárskej fakulte vo Viedni v roku 1792, pracoval ako lekár rakúskej armády. V rokoch 1800 až 1805 bol osobným lekárom baróna Alojza Mednyanského vo Veselom pri Piešťanoch a neskôr v rokoch 1811 – 1815 v Rakoviciach. V rokoch 1815 až 1820 pracoval ako osobný lekár grófa Aspremonta v Lednických Rovniach, kde v tomto období, v botanickej záhrade, pestoval asi 2 000 divo rastúcich druhov rastlín. Veľmi intenzívne sa venoval floristickému prieskumu celej Trenčianskej župy a patril medzi popredných znalcov flóry stredného Považia. Ako svojmu koníčku sa počas života venoval hlavne botanike, vykonal mnohé cesty do Vysokých Tatier, Turca, Oravy, Liptova a Spiša. V našom múzeu sa nachádza aj niekoľko jeho rukopisov.
Na pred titulnom liste knihy je rukopisná poznámka Sch. – táto nám podáva informáciu o ďalšom vlastníkovi knihy, ktorým bol A. V. Scherfel.
Aurel Viliam Scherfel, významný rodák z Veľkej, lekárnik, chemik, botanik a zakladateľ Tatranského múzea vo Veľkej. Od roku 1850 bol mimoriadnym poslucháčom botaniky a chémie na univerzite vo Viedni, kde v roku 1855 ukončil štúdium farmácie.
Je možné, že si túto knihu kúpil počas štúdií vo Viedni, v antikvariáte Kubasta & Voigt, čo vieme podľa pečiatky tohto obchodu v knihe a ktorú pravdepodobne daroval Tatranskému múzeu vo Veľkej o čom tiež svedčí pečiatka múzea. Z dejín Podtatranského múzea v Poprade je známe, že vzniklo zlúčením Tatranského múzea vo Veľkej a Karpatského múzea v Poprade po 2. sv. vojne. Ďalšie pečiatky, ktoré sa na prvých stránkach knihy nachádzajú, nesú nápis Tatranské múzeum okresu popradského v Poprade, Okresné vlastivedné múzeum Poprad a Podtatranské múzeum Poprad, takže na nich môžeme pozorovať zmeny názvu nášho múzea.
No a tu sa uzatvára aj cesta tohto vzácneho slovacikálneho diela do našej múzejnej knižnice, ktoré sa sem dostalo pravdepodobne z Tatranského múzea vo Veľkej po zlúčení oboch múzeí. Je to pozoruhodné botanické dielo aj z hľadiska jeho výzdoby. Obsahuje 8 kolorovaných medirytín, ktoré zobrazujú jednotlivé jedovaté rastliny.
Tak vidíte, že aj knihy majú svoje príbehy.