Svet rastlín je farebný, úžasný a rôznorodý. Asi najviac si to uvedomujeme s príchodom jari, kedy sa po zime tešíme z každého rozkvitnutého kvietka a život bez pestrej palety rozkvitnutých rastlín si nevieme ani predstaviť. Azda snaha o uchovanie krásy kvetov viedla ľudí k ich sušeniu a ukladaniu do herbárov, z ktorých sa s odstupom času stávajú cenné kroniky, plné histórie a vzácnych informácií o rozšírení rastlinných druhov.
Takýmito svedkami doby sú napríklad herbárové položky Aurela Wiliama Scherfella z druhej polovice devätnásteho storočia, uložené v depozitároch Podtatranského múzea v Poprade. Autor bol usilovným dokumentátorom flóry Vysokých Tatier a Spiša a zanechal po sebe množstvo zaujímavých, dnes už nielen botanicky, ale aj historicky cenných položiek.
Z kolekcie poslov jari, zozbieraných Aurelom Wiliamom Scherfelom si predstavíme šafrán spišský, prvosienku vyššiu, soldanelku karpatskú a snežienku jarnú. Sú to ozajstní otužilci, rastliny, ktoré obľubujú dlhotrvajúcu snehovú pokrývku a nezriedka rozkvitajú už pod snehom.
Šafrán spišský – Crocus discolor, synonymum: C. scepuensis, trváca rastlina, ktorá má v zemi hľuzu so sieťkovito rozpadajúcimi šupinami. Z nej vyrastá kratučký stvol s fialovým kvetom a čiarkovito kopijovité listy. Rastie najmä na lúkach a pasienkoch, ale aj na trávnatých miestach v lese a kosodrevine od pahorkatinného až po subalpínsky vegetačný stupeň, kde zvykne kvitnúť ešte v júni ako je uvedené na schede. Patrí medzi chránené druhy a zároveň medzi vzácnejšie rastlinné taxóny. V nedávnej minulosti sa k tomuto taxónu uvádzali aj jedince druhu šafran Heuffelov (Crocus heuffelianus), ktorý rastie na východ od Šariša.
Prvosienka vyššia – Primula elatior trváca slabo ochlpená rastlina s listami iba v prízemnej ružici. Listy sú vajcovité až vajcovito podlhovasté, na báze náhle zúžené do krídlatej stopky, na okraji nepravidelne vrúbkované až končisto zúbkaté. Z prízemnej ružice vyrastá stvol dlhý 6-30 cm, ukončený jednostranným okolíkom sírovožltých kvetov. Plody sú valcovité tobolky. Rastie na lúkach, vo svetlých lesoch a v krovinách od pahorkatinného až po alpínsky vegetačný stupeň.
Soldanelka karpatská – Soldanela carpatica, synonymum: S. alpina, trvalka z čeľade prvosienkovité s plazivým podzemkom, z ktorého vyrastá prízemná listová ružica a bezlistá stonka (stvol). Mäsité, dlhostopkaté okrúhlasto obličkové listy sú na líci zelené, na rube červenkasté až fialkové veľké v priemere 1-2cm. Stvol je ukončený chudobným okolíkom zvončekovitých fialovo-modrých kvetov s rozstrapkanou korunou. Vyskytuje sa vo vysokých polohách, je zákonom chráneným západokarpatským endemitom zaradeným medzi ohrozené taxóny flóry Slovenska.
Snežienka jarná – Galanthus nivalis, trvalka s podzemnou cibuľkou, z ktorej vyrastá stvol a dva sivozelené úzkočierkovité listy, ktoré sa po odkvitnutí predĺžia. Stvol až 30 cm dlhý, nesie biely kvet z tulcovitového zelenobieleho listeňa. Plodom je tobolka. Druh je pomerne variabilný, rastie hojne v lužných lesoch, ale aj v iných lesných a druhotne v lúčnych spoločenstvách od nížin po horské až subalpínske polohy. Od 1.6.2021 je druh snežienka jarná chránený na celom území Slovenskej republiky. To znamená v súčasnosti podľa platnej legislatívy, že je rastlinu zakázané úmyselne trhať, zbierať, rezať, vykopávať alebo ničiť v jej prirodzenom areáli vo voľnej prírode. Taktiež je zakázané tento rastlinný druh držať, prepravovať, predávať, vymieňať alebo ponúkať na predaj alebo na výmenu ak ide o jedince pochádzajúce z voľnej prírody.
