Šulchan Aruch – „záhadná kniha“ vydáva svoje tajomstvá.
Začiatkom roku 1981 získala knižnica Podtatranského múzea v Poprade vzácny prírastok, ktorý predstavovalo staršie hebrejské vydanie časti slávneho právnického diela Šulchan Aruch [Prestretý stôl], ktorého autorom bol palestínsky rabín Joseph Quaro /1488 – 1578/. Informáciu o tomto prírastku publikoval vtedajší historik múzea Ivan Ponduša vo Vlastivednej prílohe Podtatranských novín Ozveny histórie č. 3/81. ¹
Ponduša uvádza, že ide o dielo „Prestretý stôl“, ktoré je v židovskej obci doteraz uznávané ako právny kódex. Spomínaný exemplár pôvodne štvorzväzkového diela sa obsahovo kryje s jeho druhou časťou, ktorá má názov Joreh Deah [Učiteľ poznania].
Z vonkajšieho hľadiska Ponduša knihu opísal takto: Hrubá do kože viazaná kniha /rozmery 22,5 x 30,5 cm/, bola nájdená v Huncovciach, v súkromnej knižnici, medzi nemeckou a maďarskou beletriou. Význam objavenej knižnej jednotky je práve v tom, že sa viaže k lokalite v ktorej sa nachádzala vyššia rabínska škola. Početné rukopisné poznámky na predsádke knihy dávajú tušiť, že škola existovala ešte pred 1. sv. vojnou. Zároveň je to zatiaľ jediný známy prameň, ktorý podopiera toto konštatovanie. ¹
Toto bola však jediná informácia podľa ktorej by sa dalo identifikovať dané dielo. Kniha bola uložená v knižnici Podtatranského múzea v Poprade a zaevidovaná do prírastkového zoznamu pod prír. č. 4030 a názvom Kniha v hebrejčine, bez ďalších identifikačných údajov. Jej identifikáciu, z knihovníckeho hľadiska, značne sťažovala absencia titulného listu, ktorý je primárnym zdrojom informácií pre popis akéhokoľvek diela ako aj veľmi ťažko čitateľné hebrejské písmo, v ktorom bola kniha napísaná. Tieto skutočnosti boli prekážkou aj pri hľadaní na internete, kde by bolo potrebné nájsť analogické dielo, ktoré by slúžilo na porovnávanie práve s naším exemplárom, čo nás na určitý čas odradilo od ďalšieho skúmania v tejto oblasti.
Nový impulz prišiel v roku 2020, kedy sme zverejnili informáciu o „záhadnej knihe“ v médiách, ktorá zaujala aj širokú verejnosť a do múzea postupne začali prichádzať čriepky informácii a kontakty na odborníkov, najmä v zahraničí, ktorí sa zaoberajú stredovekou hebrejčinou. K identifikácii diela vo veľkej miere prispel Róbert Bohát, M.Ed., ktorý pôsobí ako doktorand na Ústave českého národního korpusu Filozofickej fakulty Univerzity Karlovy v Prahe a zameriava sa na matematickú a kognitívnu lingvistiku zo semitských jazykov a tiež na prekladateľskú činnosť z hebrejčiny a arabčiny. Na základe prvého zachovaného listu diela, ktorý určil ako “vydavateľský úvod z roku 5558", teda Anno Mundi 5558 podľa hebrejského kalendára zodpovedajúci rokom 1797-1798 nášho letopočtu, sme získali údaj o vročení. Potvrdil tiež, už skoršie určenie, že ide o dielo Šulchan Aruch, ale iba časť s názvom Joreh Deah, (zákony kašrutu, rodinné zákony atď.) od rabína Josefa Kara. Vydavateľom knihy je pravdepodobne Meir Obornik, tlačiar a vydavateľ pôsobiaci vo Viedni v rokoch 1792 – 1806.
Takto do našej mozaiky pribudlo opäť niekoľko kamienkov. Nakoľko je kniha značne poškodená, bolo naším cieľom získať prostriedky na jej reštaurovanie, prostredníctvom dotácie Fondu na podporu umenia. Pre vypracovanie reštaurátorského zámeru, bolo dôležité nielen identifikovať knihu, ale získať analogický exemplár na porovnanie s našou tlačou.
No a práve túto chýbajúcu časť skladačky doplnil pán Slavomír Čéplő, ktorý nám poslal nasledujúci odkaz: http://bulbul.sk/a/Sefer_Yoreh_de%ca%bfah_Der_das_Wissen_lehrt.pdf , čím sme získali v digitálnej verzii dielo potrebné na porovnanie a zistili sme, že ide presne o našu „záhadnú knihu“.
Autor diela: Joseph ben Ephraim Karo /Yosef Caro alebo Qaro hebr. יוסף קארו/
*1488 - +24. marca 1575
Bol autorom poslednej veľkej kodifikácie židovského práva Šulchan Aruch, ktoré je stále záväzné pre členov židovskej komunity. Z tohto dôvodu je často označovaný ako HaMechaber (hebrejsky : הַמְחַבֵּר , " autor ) a ako Maran (aramejsky - náš pán)
Názov diela: Shulchan Aruch (שולחן ערוך)
Tento kódex, ktorý bol dokončený v roku 1555, bol vydaný v štyroch častiach v roku 1565. Dielo nebolo prijaté bez protestov a kritiky, ale po uplynutí storočia a v dôsledku určitých revízií a rozšírení sa stalo takmer nespochybniteľnou autoritou celého židovského sveta.
Raši písmo: Raši písmo alebo rabínska (polo)kurzíva je druh hebrejskej tlačenej polokurzívy, ktorý sa vyvinul z hispánsko-africkej rukopisnej kurzívy a presadil sa hlavne v tlačiach biblických a talmudických komentárov, preto pomenovanie po komentátorovi Rašim. Raši písmo slúži na grafické odlíšenie jednotlivých častí textu a takisto zdôrazňuje jeho hierarchickú štruktúru. Raši písmom sú spravidla vysádzané tie časti textu, ktoré majú charakter komentára alebo sú nejakým spôsobom podriadené (závislé) na hlavnom texte (napr. biblické komentáre v rabínskych bibliách a pod.)
Zdroje:
¹ PONDUŠA, Ivan: Spišská talmudistická pamiatka. In: Ozveny histórie Vlastivedná príloha Podtatranských novín. Roč. 7, č. 3/81, s. 2 a 4.
https://en.wikipedia.org/wiki/Joseph_Karo
https://en.wikipedia.org/wiki/Shulchan_Aruch
https://sk.wikipedia.org/wiki/Ra%C5%A1i_%28p%C3%ADsmo%29
