V ďalšej epizóde e-rubriky „Na minútku do múzea“ Vám predstavujeme sadu veľmi dobre zachovalých nádob zo zbierok Podtatranského múzea v Poprade.
Tieto hlinené nádoby označujeme ako „džbánky“. Najväčšia zo štyroch nádob je vysoká len 12 cm a majú viacero spoločných znakov: vytiahnuté valcovité hrdlo, baňaté telo, vytiahnuté vysoké uško, kruhovú nôžku a hladený zdobený povrch. Všetky tieto nádoby boli vyrobené v ruke bez použitia hrnčiarskeho kruhu.
Okolnosti nálezu týchto nádob sú žiaľ neznáme. Zo zachovaných záznamov však vieme, že pochádzajú z Tornale, kde boli objavené pozdĺž cesty vedúcej z mesta na železničnú stanicu. Časť z nájdených nádob neskôr daroval Žigmund Urszinyi (Ursiznyi) Tatranskému múzeu vo Veľkej. Nevedno, kedy k tomuto objavu a následnému darovaniu došlo, rámcovo to však môžeme ohraničiť vznikom Tatranského múzea vo Veľkej (1882) a prvou publikovanou správou o týchto nálezoch (1903). Zbierkové predmety Tatranského múzea vo Veľkej sa roku 1945 stali spolu so zbierkami Karpatského múzea v Poprade základom novej inštitúcie, ktorá časom došla k aktuálnemu názvu Podtatranské múzeum v Poprade.
Spomenuli sme súčasnosť týchto nádob, teraz sa budeme venovať ich pôvodu. Ako bolo spomenuté, pochádzajú z Tornale a na základe tvaru a zdobenia usudzujeme, že pochádzajú z doby bronzovej, presnejšie z obdobia prelomu staršej a strednej doby bronzovej (1500-1400 pred n. l.). Tornaľa a neďaleké Včelince boli v tomto období významnými a opevnenými centrami s rozsiahlymi žiarovými pohrebiskami. Zachovalosť a typ týchto nádob znamená, že pravdepodobne išlo o súčasť hrobovej výbavy.
Nález džbánkov z Tornale tvorí príklad toho, aké komplikované môže byť pátranie po informáciách o starých zbierkových predmetoch z depozitov múzeí.