Na minútku do múzea / fond umenia - kresba travertínovej kopy Hrádok – „Gánovce – Filice“ Eugen Wallachy, 1900

Podtatranské múzeum v rámci “minútky” tentokrát predstavuje zo svojich zbierok predmet – štúdiu travertínovej kopy známu pod názvom - Hrádok v Gánovciach. Ide o kresbu na papieri z roku 1900. Travertínová kopa Hrádok je jednou z najvýznamnejších nálezísk pozostatkov neandertálskeho človeka na našom území, ktorého vek sa odhaduje na 105 000 rokov. Patrí k významným antropologickým, paleontologickým, archeologickým, geologickým a historickým lokalitám. Množstvo nálezov z Gánoviec je uložených v niekoľkých spišských múzeách, predovšetkým v Podtatranskom múzeu v Poprade, ďalej v Národnom múzeu v Prahe a tiež v Budapešti. Kresba je prezentovaná v múzeu v Poprade v expozícii venovanej pravekému človeku pod Tatrami. Do zbierok múzea sa dostala formou kúpy v roku 1973.

PODTATRANSKÉ MÚZEUM V POPRADE / FOND UMENIA:

predmet: kresba
názov: Gánovce – Filice, 1900
autor: Eugen Wallachy
technika: kresba ceruzou (grafitom)
rok / datovanie: 1900
rozmery: 10,6 cm (výška), 16,3 cm (šírka)
evidenčné číslo: G 008 732
značenie v pravo hore: 287
nápisy dole: Filicz 1900. Kalhberg. Gánocz 7. / JWY (Jenő Wallachy)

Eugen Wallachy (1855 Spišská Sobota – 1934 Spišská Sobota)

Študoval na gymnáziu v Kežmarku, potom v Budapešti (1873) pravdepodobne na ústave pre učiteľov kreslenia, ktorý bol vtedy jediným vyšším výtvarným učilišťom v Uhorsku. Okolo r. 1877 nastúpil ako profesor kreslenia na gymnáziu vo Vojvodine (Srbsko) v meste Vrbas. Po roku 1925 sa vrátil na dôchodok do Spišskej Soboty. Kreslil a maľoval najmä podtatranské veduty a krajinu. Vo svojej tvorbe okrajovo reagoval aj na nové umelecké smery a tendencie, jeho tvorba však ostala realistická. Na výstave Vysoké Tatry a Spiš v Poprade (1928) sa prezentoval kresbami a akvarelmi.

Niekoľko jeho prác s motívom Spišskej Soboty je v zbierkach Podtatranského múzea v Poprade, niekoľko jeho diel má aj Tatranská galéria v Poprade. Východoslovenská galéria v Košiciach má pomerne rozsiahlu kolekciu jeho kresieb, akvarelov, ale aj niekoľko olejomalieb, tiež gvaš. Väčšinu jeho prác tvoria veduty a štúdie zo Spišskej Soboty, Veľkej, Stráží, Popradu a Tatier, ale aj z Teplice, Kvetnice a Veľkého Slavkova. V súčasnosti majú jeho kresby nielen umeleckú, historickú, dokumentárnu, ale aj pamiatkársku hodnotu.

Tvorbu Eugena Wallachyho charakterizuje triezvosť, vecnosť a úsilie o čo najvernejšie zachytenie reality. Je pre neho príznačné realistické východisko a sústredenosť na detail. Autora občas zaujali aj atmosferické javy či nálada krajiny bez konkrétnych lokalizačných prvkov.*

Kresba, (10,6 x 16,3 cm/kresba grafitom – ceruzou), ktorú má popradské múzeum je štúdiou, pohľadom na travertínovú kopu od juhovýchodu, smerom na severozápad s Filicami v popredí a travertínovou kopou, Gánovcami v druhom pláne. V pozadí je vyobrazený lesík a mračná. Kresba je prezentovaná v múzeu v Poprade v expozícii venovanej pravekému človeku pod Tatrami. Bola odborne ošetrená a reštaurovaná na prelome rokov 2017-2018 (z dotácie Fondu na podporu umenia a finančným prispením zriaďovateľa PSK). Podtatranské múzeum má tiež viacero pohľadov, dobových fotografií z tejto lokality s odstupom viacerých rokov - 1893, 1919, 1921, 1925, 1930, 1935, 1949, 1955, na ktorých je možné vidieť, ako sa vplyvom ťažby travertínu kopa postupne zmenšovala. Niektoré z nich sa nachádzajú aj v expozícii múzea v Poprade. Okrem kresby, ktorú má v zbierkach múzeum (z r. 1900) je veľmi zaujímavý aj pohľad - záber na dielo (múzeum má vo forme fotografie) od Ignáca Spöttla – so stavom travertínovej kopy pred založením lomu datovanej do obd. 80. rokov 19. stor. (Ťažba v lome trvala do r. 1950.) V súčasnosti nie je známe kde sa toto dielo od I. Spöttla nachádza.


Galéria k článku

Zdroj: