Verejnosť vníma ľan (rod Linum) najmä na základe starej kultúrnej rastliny – ľanu siateho, ktorý sa na Slovensku pestuje ako textilná plodina a olejnina. Súčasťou slovenskej flóry je však hlavne niekoľko divorastúcich ľanov, ktoré sa vyskytujú roztrúsene na rôznych biotopoch od nížin po vysokohorské prostredie. V širšom regióne Tatier a Spiša rastú štyria zástupcovia rodu, vrátane ľanu žltého (vedecké meno Linum flavum L.). Táto nevysoká trváca bylina (15–50 cm) s rozkonáreným a zdrevnateným podzemkom má priamu stonku, ktorá je zakončená nápadnou žltou korunou. Kvitne od júna do augusta. Druh obľubuje suché pasienky, výslnné a kamenisté svahy, nevyhýba sa však ani lesostepným spoločenstvám. Mnohé lokality sú sústredené na karbonátové podložie (vápence, dolomity). Zo Spiša je známych niekoľko historických a recentných údajov, ktoré sú súborne spracované v treťom zväzku monografickej edície Flóra Slovenska (Futák 1982, 516–520). V zbierkovom fonde botaniky Podtatranského múzea v Poprade je ľan žltý dokladovaný aj zberom Viktora Greschika (*29. 03. 1862, Levoča – †17. 08. 1946, Levoča) zo Spišského Podhradia, Dreveníka (orig. „Sz. Váralja, Drevenyik, 15. Juli 1883“; obr. 1). Herbárovú položku tvoria dve olistené a kvitnúce stonky, ktoré sú prilepené na podkladovom papieri. Na príslušnej lokalite neďaleko Spišského hradu rastie druh aj v súčasnosti (obr. 2).
Príspevok vznikol ako súčasť riešenia projektu „Rastlina mnohých podôb alebo tradično-netradičný pohľad na ľan (1. etapa, výskumná časť)“, ktorý z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia (obr. 3).
