Herbárové zbierky primárne dokumentujú rozmanitosť rastlinnej ríše, pričom obsahujú rastliny s rôznym statusom vzácnosti. Z odborného hľadiska majú najväčšiu hodnotu tzv. typové položky, ktoré sú spojené s opisom vedeckého mena rastliny. Pozornosť botanikov pútajú tiež druhy s nezvyčajnou ekologickou väzbou alebo geografickým areálom.
Do tejto skupiny patrí aj treťohorný relikt a endemit vysokej vedeckej hodnoty – lykovec muránsky (vedecké meno Daphne arbuscula Čelak.). Tento nízky a poliehavý, vždyzelený kríček ma čiarkovité, na okraji podvinuté listy a tmavoružové kvety. Kvitne od apríla do júna. Už druhové meno naznačuje jeho výrazne obmedzený areál, ktorým je výlučne Muránska planina. Rastie tu v podhorskom až horskom stupni, prevažne na južne exponovaných vápencových skalách a strmých, optimálne otvorených skalnatých svahoch.
V zbierkovom fonde Podtatranského múzea v Poprade sa nachádza lykovec muránsky ako súčasť herbárovej kolekcie Jánosa Fábryho (*31. 07. 1830, Lučenec – †28. 12. 1907, Rimavská Sobota; autorský pseudonym Tanár), ktorý botanizoval hlavne na území historického regiónu Gemer-Malohont. Potvrdzuje to aj jeho herbár uložený v Podtatranskom múzeu, ktorý v súčasnosti obsahuje takmer 180 exsikátov. Herbárovú položku lykovca muránskeho tvoria štyri olistené stonky, v jednom prípade aj s vyvinutými kvetmi. Rastlinný materiál na položke zbieral J. Fábry na skalách Muránskeho hradu (orig. „Murányvár szikláin“) 25. mája 1871. Rastlina na položke bola pôvodne označená ako lykovec voňavý (Daphne cneorum L.; pozn. na Muránskej planine sa tento lykovec nevyskytuje), nakoľko lykovec muránsky bol ako nový vedecký druh opísaný prof. Čelakovským až v roku 1890.