Príchod nového roka je zvyčajne spájaný s nádejou na lepšie zajtrajšky a predsavzatiami, ktoré by nás k nim mohli priviesť. Svetlo bolo oddávna spájané s tým, že dokáže viesť aj cez temné časy. Človek si podmanil oheň už v paleolite ako jeden zo živlov, rozrábal si ho kresaním či trením. Aby si takto ťažko získaný zdroj svetla udržal, paleolitický človek – vynálezca začal používať fakle, horiace vetvy a neskôr si vyrobil prvé “lampičky” tým, že vložil tuk a knôt do kamennej misky. Prvé lampy sa našli v jaskyni La Madeleine vo Francúzsku pred 18 000 rokmi.
V zbierkach Podtatranského múzea v Poprade sa nachádza viacero olejových lampičiek z neskoršieho obdobia, napr. malá zdobená lampička kruhovitého tvaru s horákom zdobeným volutami a pásikovým okrúhlym uškom. Jej reliéfna výzdoba je tvorená žliabkami a koncentrickými kruhmi, povrch je hladký, lesklý, čierno sivej farby. Otvor v kruhovom tele sa používal na nalievanie oleja do tela lampičky a v otvore horáku bol zasadený knôt.
Samotná lampička pochádza z Rímskej ríše z obdobia od prelomu letopočtov do konca prvej polovice 2. storočia po Kr. Jej presnejší pôvod žiaľ nepoznáme - vieme len, že bola zakúpená do zbierok Tatranského múzea vo Veľkej a neskôr sa stala súčasťou zbierok Podtatranského múzea v Poprade.
