Podtatranské múzeum v Poprade

Keď výskum posúva hranice

Mužský kožúšok z Vernára
Ev. č.: 12521
Prír. č.: 202/2007

Na minútku do múzea – fond etnológie
Autor: Mgr. Peter Kováč, kurátor fondu etnológie Podtatranského múzea v Poprade
Dátum zverejnenia: 4. september 2024

<pre><code> Téma tradičného ľudového odevu je atraktívna pre odbornú, ale i laickú verejnosť so záujmom o prejavy ľudovej kultúry. O trošku atraktívnejšou ju robí aj skutočnosť, že ľudový odev je aj v súčasnosti objektom vedeckého bádania, vynárajú sa nové zistenia a iné ešte len čakajú na svoj objav. Podobne tomu je aj v rámci problematiky geografického rozšírenia, resp. výskytu jednotlivých súčastí ľudového odevu. Tie zvyknú mať svoje konkrétne geografické hranice výskytu a používania, avšak terénny výskum častokrát dokazuje, že takéto hranice môžu byť omnoho rozsiahlejšie ako si myslíme. Niektoré odevné súčasti sú charakteristické len pre konkrétnu lokalitu či mikroregión. Sú súčasti, ktoré sú typické pre celý región alebo oblasť, či už svojím strihom, vyhotovením, zdobením alebo použitým materiálom. A potom sú prípady, kedy je potrebné naše poznatky prehodnotiť. Kožúšok z Vernára (obr. 1, 2) je typickým mužským kožuchom patriacim k horehronskému typu mužského odevu. Ide o skupinu kožuchov archaického strihu, ktoré boli strihané z jedného kusa kožušiny, preto na týchto kožuchoch nenachádzame švy na pleciach a prieramky sú špecificky nariasené. Na takéto kožúšky sa používala predovšetkým koža zo starých a veľkých baranov, ktorá bola hrubá, tvrdá a odolná, avšak náročná na vyšívanie a zložitejšie zdobenie. Typické zdobenie kožuchov tohto typu bolo striedme a spočívalo z pásov bielej irchy pozdĺž predných okrajov, so zapínaním na 2 až 3 gombíky. Tieto pásy bývali ozdobené sirmovaním a vypletaním čiernou, červenou alebo zelenou irchou. Pásy bývali na spodnej časti zakončené horizontálne všitým pásikom červenej irchy. Vrecká bývali taktiež ozdobené červenou irchou, poprípade vypletaním. Zadnú chrbtovú časť kožuchov zdobili jednoduché aplikácie červenou irchou, vyšívanie a taktiež našité biele pásy irchy s ozdobným vypletaním na nadšívaných miestach (obr. 3, 4). V bežnom diskurze nadšencov a obdivovateľov tradičnej ľudovej kultúry a ľudového odevu sa tento typ mužských kožuchov spája s tromi horehronskými obcami Telgárt, Šumiac a Vernár. Nové výskumné poznatky však dokazujú, že jeho rozšírenie bolo omnoho rozsiahlejšie ako sa nazdávame a tento typ mužských kožuchov sa s obľubou nosil aj na Spiši, v súčasnom okrese Poprad a dokonca i v súčasnom okrese Gelnica a Spišská Nová Ves. Fotografia zo salaša – košara patriaceho pod spojené družstvo Hranovnica a Vernár dokazuje, že v obľube mali nosenie týchto kožúškov aj pastieri oviec – ovčiari na hranici Spiša a Horehronia. Na fotografii vyhotovenej v lokalite Glazy stoja pred kolibou traja ovčiari (obr. 5). Andrej Šimčák zo Spišského Bystrého (Kubach) je na fotografii bez kožúška. Ovčiari Bondroš z Vernára (v strede) a Mintál z Ľubice (vpravo) sú oblečení v kožúškoch spomínaného typu. Na ďalšej fotografii (obr. 6) je v rovnakom kožúšku Kubašan Ján Vitko od Chromeho. Z Kubach – Spišského Bystrého to záujemcovia o kožuch nemali do horehronských dedín ďaleko, poprípade kožušníci sami pravdepodobne z dôvodu predaja tieto obce navštevovali. V Spišskom Bystrom boli tieto kožúšky v prvej tretine 20. storočia súčasťou pracovného odevu, ale i odevu do chladnejšieho počasia. Väčšia vzdialenosť, ako z Horehronia do Spišského Bystrého, to však je do spišskej rusínskej obce Závadka nad Spišskou Novou Vsou a vedľajšej obce Teplička nad Hornádom. I v týchto obciach s obľubou muži nosili kožuchy tohto typu a hovorí sa, že muži zo Závadky si tieto kožuchy chodili kupovať cez hory priamo do Telgártu. Ich obľubu v obci Závadka dokazuje i fotografia folklórnej skupiny z obce Závadka, na ktorej majú dvaja starší muži vpredu oblečené práve tieto kožúšky (obr. 7, 8). Ľudový odev je v súčasnosti atraktívnou témou a je oň v spoločnosti veľký záujem. Častokrát sa však stretávame s používaním a prezentovaním ľudového odevu nepatričnej akosti, s použitím nevhodných materiálov, zlých strihov, zlým ustrojením alebo vidíme vyhotovenie vychádzajúce z absencie poznania danej témy. Práve hlbšie poznanie kontextu a etnologický výskum môžu prispieť k tomu, aby bol ľudový odev aj v súčasnosti odrazom identity, lokálneho, regionálneho, etnického či stavovského povedomia a pozitívnych hodnôt tradičnej ľudovej kultúry. </code></pre>

ZDROJE:
PALIČKOVÁ-PÁTKOVÁ, J.: Ľudové kožušníctvo na Slovensku. Bratislava 1981.
KAŇOVÁ, M., BENŽA, M.: Ľudové kožuchy. Martin 1970.
Archív Podtatranského múzea v Poprade
https://www.facebook.com/lukas.jurco.7/posts/pfbid02CnxsTuSvd1ZsqHHhVAM8ZejGwGhtJBGyCk5YjSEBm5izubp95quuTsj9t33jzPmPl

Texty pod obrázky:
Obr. 1 – Kožúšok z Vernára spredu Obr. 2 – Detail výzdoby prednej časti kožúška z Vernára
Obr. 3 – Chrbtová časť kožúška z Vernára
Obr. 4 – Detail chrbtovej časti kožúška z Vernára
Obr. 5 – Fotografia zo salaša pri obci Hranovnica, druhá polovica 20. storočia, archív Ľudovíta Budaja
Obr.6 – Ján Vitko v mužskom kožúšku, Spišské Bystré, druhá polovica 20. storočia, archív Podtatranského múzea v Poprade
Obr. 7 – Folklórna skupina z obce Závadka, v popredí muži v mužských kožúškoch, druhá polovica 20. storočia
Obr. 8 – Variant spomínaného mužského kožúška nájdeného pri výskume v obci Teplička nad Hornádom, autor fotografie: Marek Sabol

Keď výskum posúva hranice

Galéria k článku

Ďalšie články