Myšlienka založiť knižnicu súvisí so vznikom spolkového múzea a bola vyslovená už na prvých troch zasadaniach Uhorského karpatského spolku (1873). Aladár Wünschendorfer uvádza, že „Výzva na založenie Uhorského karpatského spolku obsahuje v bode 4, ako prostriedok na dosiahnutie cieľa, zriadenie zbierok a knižnice spolku.“
Zbierky Karpatského múzea sa spočiatku zhromažďovali v sídle Uhorského karpatského spolku (UKS) v Kežmarku a v roku 1883 boli prevezené do Popradu (Huszov park). Ako posledná bola prevezená knižnica, ktorú usporiadal a skatalogizoval novozvolený knihovník Alexander Münnich.
(Stav: 169 obrazov, 10 máp, 29 listín, 276 kníh, 1573 zošitov a zväzkov, 305 rôznych listov a kópií spolu 2372 kusov.) Knihy boli uložené čiastočne v priestoroch určených pre potreby múzea a čiastočne v byte pána Münnicha. To že knižnica bola pomenovaná ako Knižnica Uhorského karpatského spolku (A Magyarországi Karpátegysület könyvtára), potvrdzuje pečiatka, ktorou boli označené knihy vo fonde.
6. augusta 1887, ako uvádza Wünschendorfer, bolo Karpatské múzeum slávnostne otvorené a v ďalších rokoch nastal jeho búrlivý rozmach. Najväčší nárast svojich zbierok zaznamenala hlavne knižnica, ktorej fond sa razantne zväčšoval, vďaka početnej výmene exemplárov i štedrej podpore pána Štefana Ordódyho. (Daroval múzeu 2000 zv. kníh. pozn. aut.) Knihovník František Dénes nadviazal spojenie s rôznymi medzinárodnými inštitúciami, múzeami i univerzitami a získaval od nich výmenou, za ročenky Uhorského karpatského spolku zahraničnú literatúru, knihy, časopisy, ročenky bulletiny rôzneho odborného zamerania. Takýto styk udržiavala knižnica Uhorského karpatského spolku napríklad s Gesellschaft für Erdkunde v Berlíne, Associacio Catalanista v Barcelone, Société de Geographie Commerciale v Bordeux, Appalachion Mountains Club v Bostone, Société Royale Belge de Geographie v Bruseli, Schweizer Alpen – Club v Ženeve, Museum für Völkerkunde v Lipsku, Royal Geographical Society a The Alpine Club v Londýne, Akadémiou vied v Petrohrade a s mnohými ďalšími.
Takže na konci 90 tych rokov 19. stor. už nepostačovali priestory, ktoré mala knižnica k dispozícii. V roku 1908, po dokončení prvej veľkej dostavby pôvodnej budovy múzea, sa už knižnica nachádzala na prízemí budovy múzea, kde jej boli poskytnuté skutočne veľkorysé priestory. Jej stav v tom období charakterizuje Wünschendorfer nasledovne: „ Fond knižnice pozostáva z Knižnice Uhorského karpatského spolku a v samostatnej skrini sa nachádza Ordódyovská knižnica – ide o dar pána Štefana Ordódyho, ktorého meno nesie. Obe sú skatalogizované a zoradené. Teraz po dokončení potrebných regálov a nástavcov je celá knižnica pohodlne a účelne usporiadaná. Knihy sú prehľadne uložené a ich využívanie uľahčuje abecedný katalóg tohto 7 000 zväzkového fondu.“ Bohužiaľ katalóg, ktorý bol vypracovaný knihovníkom Františkom Dénesom sa do dnešných čias nezachoval. Ďalší knihovníci Ján Chodász, Gejza Klementisz, Moriz Lövy i Michael Brenner dbali o to, aby sa knižničný fond pravidelne obohacoval o nové tituly. A tak vďaka starostlivosti členov UKS mala v roku 1914 knižnica 8580 zv. kníh.
Paralelne s knižnicou Uhorského karpatského spolku, sa budovala i knižnica Tatranského múzea vo Veľkej. Avšak 2. sv. vojna znamenala jej zánik, v dôsledku zničenia budovy múzea. Zbierky Tatranského múzea a teda aj knižnica sa stali v roku 1945 súčasťou Tatranského múzea okresu popradského, ktoré vzniklo zlúčením oboch múzeí.
Dnes obidve knižnice tvoria jednoliaty celok, ktorý obsahuje fragmenty súkromných knižníc významných osobností regiónu /Scherfela, Krompechera, Husza, Hunfalvyho, Webera, Ullepitscha, Münnicha, Blasyho, Dr. Daitsa Dr. Sontága, Dr. Ghura, a mnohých iných, Štefana Ordódyho i šľachtického rodu Csáky a Görgey zo Spišského Hrhova.
Pre celkový prehľad je ešte dôležité spomenúť rok 1957, kedy bola časť knižničného fondu (okolo 2700 titulov) delimitovaná do novovzniknutého Múzea TANAPu v Tatranskej Lomnici. Išlo predovšetkým o literatúru s tatranskou tematikou.
Údaje o pôvodných vlastníkoch kníh sa vyskytujú mnohokrát priamo v knihách formou tzv. possesorských údajov. Ide prevažne o podpisy, pečiatky či ex librisy. Čo sa týka obsahu historického fondu knižnice, nájdeme tu diela prírodovedné, zemepisné, numizmatické, jazykovedné i knihy o dejinách a filozofii.
Najstaršie tlače vo fonde predstavujú 3 postinkunábuly tlače (16. st. vydané medzi rokom 1500 a 1550)
-
[LYRA de, Nicolai: Textus biblie ]
Tertia pars huius operis in se continens glosam ordinarium ….
[Basilea]: Johanni Petri de Langerdoff & Johanni Frobenio de Hammelburg 1506. 440s.
Obsahuje zdobené inciály - drevorezy. Väzba renesančná, drevené dosky potiahnuté kožou zdobené ornamentálnou slepotlačou -
[LYRA de, Nicolai: Textus biblie ]
Quarta pars huius operis in se continens glosam ordinarium …
[Basilea]: Johanni Petri de Langerdoff & Johanni Frobenio de Hammelburg 1507. 479s.
Vo vnútri zdobené iniciály – drevorezy. Väzba renesančná, drevené dosky potiahnuté kožou s ornamentálnou slepotlačou.
Obe tlače predstavujú tretí a štvrtý diel Biblie s komentármi Nica de Lyru. Obsahujú iniciálky s figurálnym pozadím v rámčeku, iniciálky s ornamentálnym pozadím, rubriky, marginálie, typografické ozdoby. -
REPGOW vo, Eike
Sachsenspiegel mit vil nowen Addicion …
Augsburg: Silvanus Otmar in Verlegung Johann Rynnman in Oringen 1517.
Dokument je vzácnym právnickým dielom s množstvom rukopisných poznámok. Sachsenspigel je najvýznamnejšia a spolu s Mühlhausenskou ríšskou právnou knihou aj najstaršia právna kniha nemeckého stredoveku. Zároveň je prvým prozaickým literárnym dielom, napísaným v strednej dolnej nemčine.
Tlače 16. storočia
[BOCK, Hieronymus]
["Kreutterbuch, darin underscheidt, Namen und Würckung der Kreutter, Stauden, Hecken unnd Beumen, ... ", mit über 570 wundervoll altkolorierten Holzschnitten, gedruckt von Johann Rihel in Straßburg, ] 1550, 451 s. + register
Väzba: baroková, hnedá koža, chrbát knihy zlátený ornament, titulný list chýba, rok 1550 sa nachádza v explicite. Dielo významného nemeckého lekára, prírodovedca a teológa Hieronyma Bocka, bohato ilustrované - 570 kolorovaných drevorezov, množstvo rukopisných poznámok
HERODOTOS
Herodoti Libri novem, quibus Musarum indita sunt nomina, Kleiō Clio. Euterpē Euterpe... Kalliopē ... Georgii Gemisti , qui et Pletho dicitur, de ijs quae post pugnam ad Mantineam gesta sunt, Libri II.
Basel: Johannes Herwagen März 1541. Fol. 310 s.
Vo vnútri knihy rukopisné poznámky na okraji textu, kožená väzba, bohato zdobená, rok na väzbe 1551, veľmi dobre zachovalá, rukopisný text na predsádke v gréčtine, do múzea sa dostala pravdepodobne z knižnice Pavla Hunfalvyho. Ide o dielo „otca dejepisu“ Herodota.
LUTHER, Martin
Der sechste Teil der Bücher des ehrnwirdigen Herrn Doctoris Martini Lutheri darinnen begriffen etliche Auslegung der heiligen Schrifft im newen Testament ...
Wittemberg, Lorentz Schwenck 1570. - 580 s.
Vzácna witemberská tlač s bohato zdobenou knižnou väzbou, drevené dosky potiahnuté kožou. Medirytina na titulnom liste znázorňuje dve postavy kľačiace pod krížom. Tlač červeno – čierna.
Najstaršie a najvzácnejšie tlače z fondu knižnice Podtatranského múzea v Poprade boli vyhlásené Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky za historické knižničné dokumenty a zapísané do ústrednej evidencie HKD a HKF Slovenskej národnej knižnice v Martine. V súčasnosti je takto vyhlásených 60 vzácnych tlačí.
Medzi nimi sa tiež nachádza filozofické dielo Ecclesiastica Historia, vydané v Basileji v roku 1587 známym nakladateľom Episcopeom Eusebiom alebo dielo z jazykovedy Grammaticae latina od nemeckého humanistu Nicodemi Frischliniho, vydané vo Frankfurte nad Mohanom v roku 1599. Veľmi vzácne sú i teologické spisy Dr. Martina Luthera, ktoré vyšli v Lipsku v roku 1566 a vo Wittenbergu 1570. Zaujímavé sú i knižné tituly týkajúce sa histórie, ako sú Neue Chronica Türkischer Nation, ktoré vyšlo v roku 1595 vo Frankfurte nad Mohanom v nakladateľstve Andreasa Wachela, alebo Strabons geografikon, ktorého autorom je francúzsky filológ Isaacus Csaubonus a ktoré vyšlo v roku 1587. Príväzok tejto knihy tvorí ďalšia tlač 16. storočia Bildnisse vilerum zum theyle ... od autora Michaela Beuthera, pochádzajúca z tlačiarne Petrusa Perny z Basileja, kde ju vytlačili v roku 1582. Z novších diel treba spomenúť Notitia Hungariae slovenského učenca Mateja Bela vydané vo Viedni v roku 1737, ktoré knižnici daroval Aurel Scherfel, prírodovedné dielo Kräuterbuch od Jacoba Theodoriho, ktoré vyšlo v roku 1625 vo Frankfurte nad Mohanom a je bohato zdobené medirytinami. Aj tento stručný náčrt najvzácnejších dokumentov je dokladom výnimočnosti a vzácnosti fondu knižnice.
Knižnica Podtatranského múzea v Poprade venuje ochrane historických knižničných dokumentov mimoriadnu pozornosť, pričom spolupracuje so Slovenskou národnou knižnicou - Odborom správy historických knižničných dokumentov a historických knižničných fondov, ktorý je gestorom a metodikom komplexnej ochrany a správy HKDaF. V rámci tejto spolupráce sa knižnica Podtatranského múzea v Poprade zapojila aj do výskumnej úlohy Pasporitzácia knižničných dokumentov a fondov na Slovensku a jedným z výstupov je aj zaradenie historického fondu muzeálnej knižnice do publikácie Sprievodca po historických knižniciach na Slovensku.
Keďže zo zákona vyplývajú isté práva a povinnosti, ktoré súvisia s vyhlásením za historický knižničný fond, muzeálna knižnica sa od roku 2010 pravidelne zapája do dotačného systému MK SR, od roku 2016, Fondu na podporu umenia a žiada prostriedky na reštaurovanie vyhlásených tlačí. Každoročne sa vďaka dotáciám, podarí zreštaurovať 3 – 4 tlače, takže v súčasnosti je už kompletne zreštaurovaných 32 tlačí. Skúsení reštaurátori vdýchnu týmto starým tlačiam nový život, nakoľko reštaurátorský zásah znamená, nielen ich záchranu ale s súčasne sa im otvoria nové možnosti, nielen z hľadiska štúdia, ale aj prezentácie. Niektoré z nich sa nachádzajú aj v expozícii Podtatranského múzea v Poprade.
Galéria k článku
Zdroj:
- SABOV, Peter a kol. Sprievodca po historických knižniciach na Slovensku. 3. zv. Martin: Slovenská národná knižnica, 2009, s. 90 – 94. ISBN 978-80-89301-44-7
- KUŠNIRÁKOVÁ, Jana. Vzácne tlače knižnice Podtatranského múzea v Poprade vyhlásené za historický knižničný fond. In: Domenová, M. Knižnice, knihovníctvo a knižná kultúra v minulosti, súčasnosti a budú
- MÜLLEROVÁ, Iva. Vzácne tlače knižnice Podtatranského múzea v Poprade. Poprad: Podtatranské múzeum, 1989. 31 s.
- WÜNSCHENDORFER, Aladár. Gründung, Entwickelung und gegenwärtiger Stand des Karpathenverein – Museums zu Poprád 1873 – 1908. In: Jahrbuch des Ungarischen Karpathenvereines, 36, 1909, s. 99 – 119.
