Dávid Husz sa narodil 23. (28.) novembra 1813 v Poprade, kde získal základné vzdelanie. Potom študoval na gymnáziu v Kežmarku a Miškolci. V rokoch 1833 - 1849 pôsobil ako hospodársky zamestnanec na majetku veľkostatkárskej rodiny Berzevicziových vo Veľkej Lomnici. Tam sa priučil stolárskemu remeslu, ktoré neskôr prakticky uplatňoval pri staviteľských aktivitách. Od roku 1849 pôsobil v Poprade ako mestský notár, člen mestskej rady, starosta, školský a kostolný inšpektor evanjelického cirkevného zboru. Vykonával tiež funkciu poštmajstra a mal v prenájme poštovú dopravu. V rokoch 1858 - 1859 rozšíril a zmodernizoval popradský pivovar. Rozsiahly turisticko - kúpeľný komplex známy ako Huszov park budoval v Poprade v rokoch 1868 – 1880. Stálo v ňom 8 väčších objektov z toho 3 hotely so salónmi, turistická ubytovňa, reštaurácia, konferenčná miestnosť, tanečná sála, javisko pre divadlo, kolkáreň, piváreň, horúce a studené kúpele, tiež park s pestovaným trávnikom, stromami, okrasnými kríkmi a záhonmi kvetov, udržiavanými chodníkmi, besiedkami a lavičkami. Prvým tatranským turistom a návštevníkom mesta boli k dispozícíí fiakristi, ktorí ich vozili nielen do Tatier, ale aj po okolí. V turistickom parku organizoval koncerty, prednášky, večery spišskej poézie, pozýval zaujímavých hostí. Bol zanieteným staviteľom viacerých tatranských chát (Ruženina chata) a útulní. Jeho zásluhou prechádza Košicko – bohumínska železničná trať Popradom (1871), čo zásadne pomohlo v náraste početu návštevníkov mesta, Tatier i regiónu a tiež hospodársky rozvoj mesta. Roku 1873 bol zakladajúcim členom Uhorského karpatského spolku, prvého turistického spolku v Uhorsku, v 1876 zakladateľom spolkového Karpatského múzea. Na výstavbu budovy múzea v Poprade daroval peniaze a pozemok, finančne podporoval aj získavanie zbierok a prevádzku múzea, ktoré bolo otvorené v roku 1887. V roku 1881 mu panovník František Jozef I. udelil vysoké štátne vyznamenanie – Zlatý kríž za zásluhy s korunou, za zásluhy v prospech všeobecného dobra, rozvoj turistiky, kúpeľníctva, cirkvi a školstva. Po veľkom požiari mesta v lete 1887 pomáhal finančne pri obnove evanjelického kostola. Spolu s manželkou Júliou, založil a financoval prvý sirotinec pre opustené deti v Poprade. Dávid Husz zomrel po krátkej chorobe, 21. januára 1889 v Poprade. Júlia Zuzana Huszová, rodená Brendlová sa narodila pred 200 rokmi, 10. januára 1819 v Poprade. Manžela podporovala vo všetkých jeho aktivitách. Po jeho smrti viedla ešte niekoľko rokov prevádzku turistického parku a finančne podporovala múzeum. Zomrela v Poprade, v roku 1896. Manželia Dávid a Júlia Huszoví väčšinu života obetavo pracovali pre rodné mesto a jeho obyvateľov. Dávida Husza z vďačnosti oslovovali „Otec Husz“. Výsledky jeho všestrannej práce sú natrvalo spojené s hospodárskym, kultúrnym aj turistickým rozvojom mesta Poprad.
Pamiatky: Pred budovou Podtatranského múzea v Poprade stojí od roku 1913 kamenný pomník s reliéfnym vyobrazením D. Husza (návrh Ľudovít Rápolty, reliéf Alojz Štróbl).
Galéria k článku
Zdroj:
- Kollárová, Z. (zost.): Biografický slovník mesta Poprad, Poprad 2004, s. 237.
- ŠA – L, Matrika ev. a. v. cirkvi v Poprade.
