Brehovka jednokvetá v herbárovej zbierke Podtatranského múzea v Poprade - nový druh pre flóru Slovenska?

Herbárová zbierka Podtatranského múzea v Poprade je uložená v depozitných priestoroch múzea, ktoré sú pre verejnosť zvyčajne nedostupné. Zbierkový fond primárne využíva odborná botanická verejnosť na vedecké a dokumentačné účely formou prezenčného štúdia. Návštevníci múzea môžu len výnimočne vidieť niektoré herbárové položky počas krátkodobých výstav ako je napr. výstava Herbár – farebná cesta za poznaním. Herbár múzea ukrýva mnohé zaujímavé rastliny, či už sa jedná o endemity (rastliny s obmedzeným areálom), glaciálne relikty (svedkovia ľadových dôb) alebo ďalšie vzácne a ohrozené druhy flóry Slovenska.

Medzi najpočetnejšie a najcennejšie zbierky patrí herbár J. Ullepitscha (*28. 02. 1827 Ľubľana, †16. 12. 1896 Wilfersdorf), ktorý v súčasnosti obsahuje takmer 250 herbárových položiek cievnatých rastlín – vrátane početných zberov zo širšieho regiónu Spiša. Medzi zberateľmi figurujú aj iní botanici, nakoľko J. Ullepitsch sa aktívne angažoval v rámci Botanickej výmennej spoločnosti (Botanischer Tauschverein).

V zbierke sa nachádza aj nenápadná, ale veľmi zaujímavá rastlina brehovka jednokvetá (vedecké meno Littorella uniflora (L.) Aschers.), ktorú zbieral E. J. Khek v júli 1885 (obr. 1). Táto nízka trváca bylina s prízemnou listovou ružicou preferuje piesčité až bahnité brehy a dná vodných nádrží alebo rybníkov. Vyhovujú jej chladnejšie vody s nižším obsahom živín. V závislosti na stanovištných podmienkach vytvára buď ponorenú (submerznú) formu s dlhými sterilnými výbežkami, alebo na obnažených dnách pre zmenu suchozemskú (terestrickú) formu, pri ktorej rastliny netvoria výbežky a životný cyklus dospeje do generatívnej fázy (kvitnutie a následná tvorba semien). Druh má ťažisko rozšírenia v severnej, západnej a strednej Európe, pričom početnosť lokalít smerom na východ výrazne klesá (Chrtek sen. 2000). Na Slovensku nie sú známe žiadne recentné lokality, pričom doposiaľ absentujú aj akékoľvek údaje o historickom výskyte (Kmeťová 1997, Marhold & Hindák 1998, Procházka & Husák 1999).

Herbárovú položku tvorí päť sterilných jedincov prilepených bielou páskou o podkladový papier (obr. 1). Kompletne vyplnená herbárová etiketa (papierový štítok) obsahuje latinské označenie „Ex Herbario Ios. Ullepitsch“ (z herbára J. Ullepitscha) a nemecký názov „Pflanzen der Zips“ (rastliny Spiša), čo by mohlo nepriamo indikovať ako oblasť zberu práve región Spiša. Bol by to teda nový druh pre flóru Slovenska! Ale je tomu naozaj tak? V prepise z nemeckého švabachu je ako lokalita uvedený Neuhaus, čo odpovedá nemeckému názvu obce Rejdová (Stolické vrchy, okres Rožňava). Podrobné vegetačno-ekologické štúdium druhu (vrátane terénneho výskumu) podporené detailnou analýzou historického a súčasného rozšírenia brehovky jednokvetej v strednej Európe naznačuje, že zodpovedajúci zber uložený v Podtatranskom múzeu v Poprade nepochádza z územia Slovenska. Tento záver vychádza z viacerých vzájomne sa dopĺňajúcich skutočností, i) príslušná obec neleží na Spiši, ii) ekologická povaha recentných, potenciálne vhodných biotopov v okolí Rejdovej je odlišná, a v neposlednom rade iii) väčšina veľkých slovenských herbárov neobsahuje zbery E. J. Kheka z územia dnešného Slovenska. V herbári J. Ullepitscha v Podtatranskom múzeu je spolu 11 herbárových položiek, ktoré zbieral E. J. Khek na rôznych miestach v Českej republike. Touto krajinou zároveň prechádza aj juhovýchodná hranica súvislého areálu brehovky jednokvetej (Procházka & Husák 1999). Preto sa prikláňam k interpretácii názvu lokality Neuhaus ako Jindřichův Hradec, odkiaľ existuje viacero údajov o výskyte druhu a tie najstaršie sú práve z druhej polovice 19. storočia (Pladias – databáze české flóry a vegetace, www.pladias.cz; Wild et al. 2019). A nápis „Pflanzen der Zips“ na herbárovej etikete? Zrejme omyl ...

Použitá literatúra:
Chrtek, J. sen. 2000. Littorella Bergius – pobřežnice. In Slavík, B. (ed.). Květena České republiky 6. Academia, Praha, pp. 548–549.
Kmeťová, E. 1998. Plantaginaceae Juss. Skorocelovité. In Goliašová, K. (ed.). Flóra Slovenska V/2. Veda, Bratislava, pp. 556–583.
Marhold, K. & Hindák, F. (eds.). 1998. Zoznam nižších a vyšších rastlín Slovenska. Veda, Bratislava, 687 p.
Procházka, F. & Husák, Š. 1999. Littorella uniflora (L.) Ascherson. In Čeřovský, J., Feráková, V., Holub, J., Maglocký, Š. & Procházka, F. (eds.). Červená kniha ohrozených a vzácnych druhov rastlín a živočíchov SR a ČR. Vyššie rastliny 5. Príroda, Bratislava, pp. 231.
Wild, J., Kaplan, Z., Danihelka, J., Petřík, P., Chytrý, M., Novotný, P., Rohn, M., Šulc, V., Brůna, J., Chobot, K., Ekrt, L., Holubová, D., Knollová, I., Kocián, P., Štech, M., Štěpánek, J. & Zouhar, V. 2019. Plant distribution data for the Czech Republic integrated in the Pladias database. Preslia 91: 1–24.


Galéria k článku