Počiatky prírodovedného zbierkového fondu Podtatranského múzea v Poprade siahajú až do obdobia, keď v Kežmarku vznikol Uhorský karpatský spolok (1876). Mnoho nadšencov zhromažďovalo početné zbierky s úmyslom založiť múzeum. Členovia spolku sa pri svojich zberoch spočiatku zamerali hlavne na oblasť Karpát, časom pribúdali aj početné zbery zo sveta.

Svet rastlín je farebný, úžasný a rôznorodý. Asi najviac si to uvedomujeme s príchodom jari, kedy sa po zime tešíme z každého rozkvitnutého kvietka a život bez pestrej palety rozkvitnutých rastlín si nevieme ani predstaviť. Azda snaha o uchovanie krásy kvetov viedla ľudí k ich sušeniu a ukladaniu do herbárov, z ktorých sa s odstupom času stávajú cenné kroniky, plné histórie a vzácnych informácií o rozšírení rastlinných druhov.

Obdobie dnes nazývané fašiangy (starší názov je masopust), vypĺňa pomyselnú medzeru v kalendári medzi dvoma najväčšími sviatkami v roku, a to Vianocami a Veľkou nocou. Toto prechodné obdobie medzi zimou a jarou bolo vždy v ľudovom prostredí spájané s rôznymi kultmi agrárneho charakteru, veselicami a zábavou.

V roku 2023 uplynie 150 rokov od založenia Uhorského karpatského spolku (1873), ktorý bol zakladajúcou inštitúciou spolkového múzea (Karpatské múzeum 1876), dnes známeho ako Podtatranské múzeum v Poprade. Vo fonde numizmatiky sa nachádzajú 4 odznaky Uhorského karpatského spolku, ktoré sa podarilo Podtatranskému múzeu v Poprade zakúpiť v roku 2018.

Príchod nového roka je zvyčajne spájaný s nádejou na lepšie zajtrajšky a predsavzatiami, ktoré by nás k nim mohli priviesť. Svetlo bolo oddávna spájané s tým, že dokáže viesť aj cez temné časy. Človek si podmanil oheň už v paleolite ako jeden zo živlov, rozrábal si ho kresaním či trením. Aby si takto ťažko získaný zdroj svetla udržal, paleolitický človek – vynálezca začal používať fakle, horiace vetvy a neskôr si vyrobil prvé “lampičky” tým, že vložil tuk a knôt do kamennej misky. Prvé lampy sa našli v jaskyni La Madeleine vo Francúzsku pred 18 000 rokmi.

Naše múzeum si pri príležitosti medzinárodného dňa hôr, vyhláseného Valným zhromaždením OSN 11. decembra 2003, pripomína osobnosť Tibora Kregczyho, člena Budapeštianskej akademickej spoločnosti. A aká je prepojenosť tejto osobnosti s Podtatranským múzeom sa dozviete v článku TAJOMSTVÁ PRÍRODY V DEPOZITÁROCH – Z PRIEČNEHO SEDLA DO MÚZEA

Podtatranské múzeum v Poprade predstavuje zbierkový predmet zo svojich zbierok - maľovaný paraván so sakrálnym motívom. V hornej časti s výjavmi: Zvestovanie, svätá Rodina a Nesenie kríža, v dolnej s vyobrazením postáv svätíc, zachované však len vo fragmente. Paraván bol pravdepodobne súčasťou chrámového vybavenia dnes už neznámeho kostolného interiéru.

Rok 2022 sa v Poprade spája s oslavami stého výročia založenia popradskej Tatravagónky – najväčšieho zamestnávateľa v regióne. My si dnes zaspomíname na 50- te výročie, ktoré tento podnik oslávil v roku 1972 a pri tej príležitosti vydal medailu, ktorú Vám prezentuje tento článok.

Nie každé mesto sa môže popýšiť takou krásou okolitej prírody ako Poprad, ktorý je so svojim nádherným okolím priamo prepojený prostredníctvom výhľadov na Vysoké a Nízke Tatry, alebo prostredníctvom mestskej časti Kvetnica, zasadenej do blízkych lesov. Atmosféru zeleného mesta dotvára množstvo parkov, vzrastlých stromov a zelených plôch v intraviláne, ktoré dokazujú potrebu obyvateľov mať čaro neďalekej prírody priamo v meste.

V mesiaci september sa znova pozrieme na minútku do múzea a dozvieme sa zaujímavé informácie o ninere, historickom hudobnom nástroji, nazývanom tiež organistrum. Najstaršie dochované zmienky o ninere sú z konca 10. storočia a je to prvý hudobný nástroj, kde sú struny ovládané klaviatúrou. Ninera v zbierkovom fonde múzea pochádza zo starých zbierok, nie je známy jej výrobca ani posledný majiteľ. Na základe výskumu uskutočneného počas reštaurovania sa nám podarilo určiť približné datovanie nástroja. Zistilo sa, že bola zhotovená v období baroka, okolo roku 1750.

Pravidelná rubrika „Na minútku do múzea“ v auguste predstavuje predmet zo zbierkového fondu umenia - drevený reliéf so sakrálnym motívom kladenia Krista do hrobu z obdobia neskorej renesancie. Reliéf bol pred časom reštaurovaný a je prezentovaný v rámci stálej expozície v Poprade.

V máji 2022, pri príležitosti návratu drevených trámov vonkajšej komory archeologického nálezu kniežacej hrobky z Popradu – Matejoviec z konzervácie v Nemecku na Slovensko, slávnostne odprezentoval Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied, verejná výskumná inštitúcia Nitra, publikáciu Knieža z Popradu a jeho hrobka. Kniha vyšla v roku 2021 v edícii Archeologické pamätníky Slovenska ako v poradí 12. zväzok. Autormi publikácie sú PhDr. Karol Pieta, DrSc. a Mgr. Tereza Štolcová, PhD.