HERBÁR

Herbár, latinsky herbarium je odvodené od slova herba – bylina. Do 16. storočia sa takto označovali knihy o liečivých rastlinách, neskôr sa to rozšírilo aj na neliečivé rastliny. Postupne sa pojmom herbár začala označovať zbierka sušených rastlín, ktoré sú upevnené, alebo voľne položené na listoch papiera spolu s herbárovým lístkom, tzv. schedou. Scheda, čiže herbárová etiketa obsahuje vedecké meno rastliny, presné geografické údaje o lokalite, stručnú charakteristiku stanovišťa, dátum zberu a meno zberateľa. Herbár ostáva hmatateľným dokladom o botanických výskumoch na lokalitách a slúži ako študijný materiál aj mnoho rokov po jeho vytvorení. Najväčšie herbárové zbierky v súčasnosti vlastní Kew´s Herbarium v Londýne.

Podtatranské múzeum v Poprade má vo svojom prírodovednom fonde 55 historických herbárov od známych botanikov, ktorí pôsobili nielen na území Spiša, ale aj na celom území Karpát. Ich hlavným cieľom bolo vytvoriť komplexnú botanickú zbierku z karpatskej oblasti. Výsledky ich práce sa dostali do bývalého Karpatského múzea v Poprade a  Tatranského múzea vo Veľkej.

K najznámejším darcom patril botanik Aurel Vilam Sherfel, ktorý sa venoval najmä výskumu flóry Spiša a Vysokých Tatier. Vo svojom okolí zbieral najmä liečivé rastliny. Okrem jeho herbára vlastní múzeum aj veľké herbáre od G. Rotha, E. Gy. Nyáradyho, J. Ullepitscha, F. Hazslinského, I. Györffyho, V. Greschicka, K. Kalchbrennera, L. Wagnera. Aj keď niektoré herbáre obsahujú len niekoľko položiek, zachovali sa v múzeu do dnešných čias. Sú to herbáre od J. Fabryho, L. Krompechera, E. Daitsa, a mnoho iných. Všetko sú to herbáre vyšších rastlín. Okrem nich múzeum vlastní aj herbáre nižších rastlín a dendrologické vzorky. Sú to machy od K. Kalchbrennera, riasy od F. Hazslinského a morské riasy od H. Raaba. V múzeu sa nachádza aj jedna zbierka drevín.

V roku 1883 získalo Karpatské múzeum darom, v súčasnosti najstaršiu slovenskú herbárovú zbierku od mnícha Cypriána z Červeného Kláštora v Pieninách z roku 1762. Tento herbár je uložený v Slovenskom národnom múzeu.

Tieto herbáre patria ku najstarším herbárom v Slovenskej republike. Napriek svojmu vysokému veku sú výborne zachované a môžu slúžiť aj dnes ako študijný materiál. Veď len vďaka takýmto položkám sa môžeme dozvedieť viac o výskyte rastlín na rôznych lokalitách a porovnať ich so súčasným výskytom. Už v minulosti upozorňovali botanici na ohrozené druhy rastlín, ktorým hrozilo vyhynutie a dnes sa naozaj stáva, že niektoré druhy rastlín na niektorých lokalitách už nenájdeme. Preto je potrebné rastliny a prírodu ochraňovať, aby sme nenašli niektoré položky len v herbároch.

 

 

 

Hans Christian Andersen

Všetky knihy zožltnú, ale kniha prírody má každý rok nové, nádherné vydanie.

 

Autor článku: Bc. Mgr. Daniela Mlynárčiková

Autor fotografií: Mgr. art. Mgr. Marek Ružinský

Strojový preklad