Kostra hada z paleontologickej zbierky Podtatranského múzea v Poprade

 

Kostra hada


V rámci projektu Najvýznamnejšie historické a umelecké pamiatky v zbierkach Prešovského samosprávneho kraja (PSK) prebehla v roku 2015 aj digitalizácia zbierkových predmetov z paleontológie v počte 51 kusov. Všetky digitalizované zbierkové predmety boli z lokality Hrádok v Gánovciach pri Poprade.

Keď načrieme do histórie získania týchto zbierok, je potrebné uviesť, že nálezy na danej lokalite sa začali objavovať v 80- tych rokoch 19. storočia, keď sa otvoril lom na travertín. Pôvodne mala travertínová kopa Hrádok priemer okolo 170 m a bola asi 20 m vysoká. Počas ťažby a pri nasledujúcich výskumoch sa postupne odkrývali vzácne nálezy z paleontológie, ktoré sa umiestnili do Podtatranského múzea v Poprade, Národného múzea v Prahe a iných vedeckých ústavov. Najvzácnejší nález z tejto lokality je výliatok mozgovne neandertálca (ženy, ktorá tu žila pre 105 000 rokmi), ktorý túto lokalitu zaradil medzi významné náleziská neandertálca vo svete. Originál je vo vlastníctve Národného múzea v Prahe.

Najvzácnejšie nálezy z tejto lokality sa umiestnili v expozícii múzea s názvom Gánovce – nálezisko neandertálskeho človeka a jeho životné prostredie z júna 1969. Medzi nálezmi kostí cicavcov, mäkkýšov, močiarnej korytnačky, vtáčieho pera a množstva nálezov fosílnej flóry, našla tu svoje umiestnenie aj spomínaná kostra hada.

V roku 2015 sa začala rekatalogizácia zbierkového fondu paleontológie a začal sa aj nový výskum zbierok z Gánoviec v spolupráci s Prírodovedeckou fakultou Univerzity Komenského, Katedrou geológie a paleontológie v Bratislave.

V rámci výskumu kostru hada vedecky spracovali doc. Martin Ivanov z Masarykovej univerzity v Brne  a Dr. Andrej Čerňanský z Univerzity Komenského v Bratislave.

Lom na travertínZvyšok travertínovej kopy v Gánovciach

Kostra hada, ktorá je zachovaná v pevnom travertínovom bloku (rozmer travertínu  17,5 cm x 13,5 cm x 5,0 cm) sa zapožičala z našich zbierok na mikro CT skenovanie, na Ústav vied o Zemi SAV do Banskej Bystrice. Úplne zachované exempláre kostier fosílnych hadov sú veľmi zriedkavé, nakoľko väčšina nálezov pozostáva len z fragmentov lebečných kostí a najmä izolovaných stavcov. V prípade hada z pleistocénu Gánoviec ide o dobre zachovaný nález čiastočne artikulovanej kostry chrbtice spolu s rebrami a zvyškov lebky, ktorá je však od chrbtice oddelená. Nález zvyškov druhej lebky na tabuli svedčí o prítomnosti dvoch jedincov. Komplexná štúdia fosílie, s dobre zachovanou hornou čeľusťou, potvrdzuje, že nález reprezentuje vretenicu druhu /Vipera berus/. Rozbor fauny z pevného travertínu naznačuje, že žila vo vlhkom podnebí v prevažne zalesnenom prostredí s typickými lesnými druhmi v okolí lokality Hrádku v Gánovciach a to, v poslednej dobe medziľadovej (interglaciál, ktorý začal cca pred 127 000 rokmi a skončil pred 115 000 rokmi).

Tento druh jedovatého hada na našom území prežil až do dnešných dní a vyskytuje sa bežne v našej prírode.


Autor: Bc. Mgr. Daniela Mlynárčiková

Fotografie: Fotoarchív Podtatranského múzea v Poprade

 

Použitá literatúra :IVANOV, Martin – ČERŇANSKÝ, Andrej: Vipera berus ( Linnaeus, 1758) remains from the Late Pleistocene of Slovakia. In: Amphibia-Reptilia, 2017, s. 1 – 12.

 


Strojový preklad