História

poprad

Z histórie múzea ...

Počiatky súčasného Podtatranského múzea v Poprade siahajú do druhej polovice 19. storočia. V roku 1873 bol v Starom Smokovci založený Uhorský Karpatský spolok, prvý turistický spolok v Uhorsku. Okrem turistickej činnosti sa spolok prostredníctvom svojich členov zaoberal i vedeckou a osvetovou prácou. Prirodzeným vyústením sústavného záujmu o prírodné prostredie a kultúrnohistorické pamiatky v podtatranskej a tatranskej oblasti bolo založenie múzea.

 

Na valnom zhromaždení Uhorského Karpatského spolku 10. augusta 1876 bolo prijaté uznesenie o vzniku múzejného stavebného fondu. Novovzniknuté múzeum so sídlom v Kežmarku, nemalo byť podľa zainteresovaných členov Uhorského Karpatského spolku obyčajnou zbierkou nefunkčných starých vecí, ale vlastivedným múzeom medzinárodného významu, prezentujúcim názorným spôsobom oblasť turistického ruchu, strediskom celkovej kultúrnej a vedeckej činnosti spolku.

Definitívne rozhodnutie o umiestnení múzea sprevádzalo súperenie nadšencov muzeálnej myšlienky, členov spolku z Popradu a z Veľkej. Táto iniciatíva viedla v roku 1881 k prijatiu nezáväzného stanoviska muzeálnej komisie spolku v prospech výstavby muzeálnej budovy v Poprade. Po tomto rozhodnutí došlo k otvorenému sporu medzi zástancami umiestnenia múzea v týchto mestách, ktorý zdanlivo skončil, založením dvoch samostatných múzeí. Niekoľko dní po rozhodnutí v prospech výstavby budovy múzea v Poprade, na stretnutí mestskej rady vo Veľkej v roku 1881, založili miestny muzeálny spolok Spoločnosť Velického Tatranského múzea, ktorého hlavným cieľom bolo vybudovanie vlastného múzea. Tieto snahy sa podarilo vo Veľkej naplniť 2. júla 1882, sprístupnením múzejných zbierok širokej verejnosti v skromných priestoroch evanjelickej fary, ktorá sídlila v miestnej škole.

Po márnej snahe postaviť spoločnú budovu oboch spolkových múzeí (Tatranského i Karpatského) v blízkosti železničnej stanice, ktorá niesla názov Poprad – Veľká, bol 22. júla 1885 položený základný kameň budovy Karpatského múzea v Poprade. Stavbu realizoval podľa projektu budapeštianskych architektov Kundu a Jakabfyho s menšími úpravami levočského staviteľa Gleviczkého, stavebný podnikateľ z Kežmarku, Ján Kažimír. Finančne náročná stavba v pseudorenesančnom slohu bola dokončená 21. augusta 1886 a zbierky sprístupnené verejnosti o rok neskôr, 6. augusta 1887 - 130. výročie. Pozemok na jej výstavbu daroval miestny mecenáš, veľký nadšenec múzea a jeho dlhoročný aktívny podporovateľ Dávid Husz. V pôvodnom stavebnom rozsahu mala asi dve pätiny terajšieho rozsahu. Na poschodí sa nachádzali tri miestnosti. Okrem mineralogických, botanických a zoologických zbierok sa prezentovali aj etnograficko - turistické zbierky a knižnica. Zbierkové predmety v tom čase múzeum získavalo prevažne od darcov z radov šľachty, meštianstva, profesorov, inžinierov, úradníkov, obchodníkov i bohatších gazdov.

V roku 1907 bola ukončená prvá rozširujúca dostavba budovy Karpatského múzea v Poprade. Trvala dva roky a po jej ukončení sa zväčšila expozičná plocha o dve bočné krídla. V roku 1908 vlastnilo múzeum približne 24 000 kusov zbierkových predmetov.

Po vzniku Československej republiky (1918) zanikol Uhorský Karpatský spolok, jeho nástupníckou organizáciou sa stal Karpatský spolok (Karpathenverein). Najvýznamnejšou udalosťou medzivojnovej histórie Karpatského múzea v Poprade bolo usporiadanie prvej Poľovníckej výstavy pre Slovensko, v roku 1926. Niekoľkoročná príprava rozsiahlej výstavy si vyžiadala ďalšiu prestavbu resp. prístavbu budovy múzea, ktorá spojila obidve krídla výstavnou sálou na prízemí a poschodí.

Tatranské múzeum vo Veľkej vzniklo ako dôsledok zákulisných bojov o postavenie budovy múzea Uhorského Karpatského spolku. Snaha popredných predstaviteľov spolku z Veľkej, umiestniť zbierky budúceho spolkového múzea v ich meste, sa nestretla s očakávanou podporou muzeálnej komisie Uhorského Karpatského spolku. Podporovatelia múzea z Veľkej, preto v lete 1881 založili Spoločnosť Velického Tatranského múzea s cieľom, zriadiť múzeum zamerané na dokumentáciu prírody a histórie Vysokých Tatier. Krátko po vypracovaní stanov spolku, boli 2. júla 1882 verejnosti sprístupnené prvé zbierky Tatranského múzea v budove školy a evanjelickej fary vo Veľkej. Riaditeľom múzea sa stal jeho najväčší zástanca a podporovateľ, miestny lekárnik a botanik Aurel Viliam Scherfel. Po vzniku Československej republiky správcovstvo múzea prebrala obec Veľká. V snahe vybudovať alebo získať novú, samostatnú budovu pre Tatranské múzeum priamo v obci, sa podarilo v roku 1926 obecnej rade, odkúpiť jednu z turistických budov v Krompecherovom parku, dovtedy známu ako "Vila Lenka". Na konci druhej svetovej vojny sa nachádzali dve podtatranské múzeá, Karpatské múzeum v Poprade, pod správou Karpatského spolku a Tatranské múzeum vo Veľkej, ktoré spravovala Velická muzeálna spoločnosť a obec, v troskách.

Po zrušení obidvoch spolkov, nariadením SNR č. 51/1945 Zb., múzeá fakticky zanikli. Neprehľadnú situáciu vyriešil novozriadený Okresný národný výbor v Poprade, ktorý dňa 26. júla 1945 uznesením č. 349/1945 zobral do správy opustené múzeum rozpusteného Karpatského spolku v Poprade, ako aj múzeum Velickej muzeálnej spoločnosti vo Veľkej, ktorá nemala potvrdené stanovy, s cieľom spojiť dve vzácne zbierky tatranskej a podtatranskej flóry, fauny, minerálov, folklóru ako aj historických a kultúrnych pamiatok, do jednej inštitúcie. Spoločné múzeum dostalo názov Tatranské múzeum okresu Popradského, skrátene, Tatranské múzeum so sídlom v Poprade. Tatranské múzeum okresu Popradského zriadené Okresným národným výborom v Poprade sa stalo prvým, po vojne, obnoveným múzeom na Slovensku a súčasne prvým povojnovým múzeom s okresnou pôsobnosťou.

Dňa 1. apríla 1957 vzniklo múzeum Tatranského národného parku, s dočasným sídlom v budove múzea v Poprade(do 1959). Správa Tatranského národného parku prebrala do stavu svojich zamestnancov všetkých troch odborných pracovníkov z Tatranského múzea v Poprade, ako jadro personálu nového Múzea TANAP-u. Ten istý deň bolo zriadené Okresné vlastivedné múzeum v Poprade. Po prijatí zákona SNR č. 109/1961 Zb. o múzeách a galériách a v súlade s pripravovanou novou sieťou múzeí, bolo v roku 1961 Okresné vlastivedné múzeum v Poprade, premenované na Podtatranské múzeum v Poprade.

V roku 1974 získalo múzeum nové priestory, v objekte bývalého meštianskeho domu (NKP) na námestí, v mestskej pamiatkovej rezervácii v Poprade - Spišskej Sobote. Po komplexnej obnove budovy v roku 1978, sa do nej presťahovalo celé múzeum z Popradu, riaditeľstvo, zamestnanci, zbierky, knižnica, ... a súčasne v týchto priestoroch otvorilo aj nové expozície. Tento stav trval do roku 1986, kedy bolo pri príležitosti 110. výročia vzniku, múzeum slávnostne znovu otvorené pre verejnosť v zrekonštruovaných priestoroch účelovej budovy a novej administratívnej prístavby v Poprade, na Vajanského ulici. Komplexná rekonštrukcia a stavba novej prístavby múzea v Poprade, prebiehala v rokoch 1978 až 1986. V roku 1980 kúpilo múzeum objekty modrotlačiarskej dielne E. Montška v Hranovnici, ktoré v roku 2002, odkúpila do vlastníctva, obec. Začiatok 90. rokov priniesol zásadné zmeny do činnosti múzea. V roku 1991 múzeum zmenilo zriaďovateľa. Po zrušenom Okresnom národnom výbore v Poprade, nasledovalo  Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky(MK SR), v roku 1996 – Podtatranské kultúrne centrum, 1998 – Krajský úrad v Prešove, od roku 2002 – Úrad Prešovského samosprávneho kraja v Prešove.

V súčasnosti múzeum eviduje viac ako 52 500 kusov zbierkových predmetov a viac ako 18 000 zväzkov kníh, v knižnici múzea. Z historického fondu knižnice doteraz vyhlásilo MK SR 30 kusov starých tlačí za Historický knižničný fond (HKF).  Podtatranské múzeum v Poprade je v súčasnosti po ďalšej komplexnej rekonštrukcii budovy múzea (NKP) na Vajanského ulici (2015 - 2016), pripravené otvoriť svoje dvere verejnosti. Návštevníkom ponúkne dve nové stále expozície, prvú venovanú unikátnemu archeologickému nálezu - hrobke veľmoža z Popradu - Matejoviec z konca 4. až začiatku 5. storočia n. l., druhú, histórii osídlenia podtatranského regiónu od neandertálca po súčasnosť. Súčasťou týchto expozícií budú aj remeselnícke dielničky, umiestnené v záhrade múzea, kde si návštevníci budú môcť pozrieť a osobne vyskúšať, niekoľko tradičných remesiel, napr. tesárstvo, tokársktvo, tkáčstvo, hrnčiarstvo, kováčstvo, a iné. Otvorenie nových expozícií je plánované koncom roka 2017.

Aktuálne si môžu návštevníci pozrieť štyri stále  expozície, v objekte pobočky Podtatranského múzea v Poprade, na Sobotskom námestí č. 33, v Poprade - Spišskej Sobote.

 

Autor: Bc. PhDr. Magdaléna Bekessová

Strojový preklad