There are no translations available.

 

 

Rímsky strieborný denár Quintus Caepio Brutus

z numizmatického zbierkového fondu Podtatranského múzea v Poprade

 

 

V Podtatranskom múzeu v Poprade prebehla v roku 2015 digitalizácia zbierkových predmetov v rámci projektu Najvýznamnejšie historické a umelecké pamiatky v zbierkach Prešovského Samosprávneho Kraja (PSK).

Zo zbierkových fondov múzea boli jednotlivými kurátormi na digitalizáciu starostlivo vybrané predmety, ktoré sú vhodné na reprezentáciu muzeálnych zbierok a ktoré majú vysokú kultúrnu hodnotu. Vyselektovať z veľkého množstva zbierok na základe špecifických kritérií tie najlepšie, bola zložitá úloha s ktorou sa museli jednotliví odborní pracovníci našej inštitúcie popasovať. Konečný výsledok však rozhodne stojí za povšimnutie, keďže jednotlivé zdigitalizované zbierkové predmety poslúžia širokej odbornej ako i laickej verejnosti.

Tieto zbierkové predmety zastupujú zbierkové fondy múzea a sú dôležitým materiálom na prezentáciu.

Z fondu numizmatiky sa podarilo zdigitalizovať 100 predmetov, ktoré predstavujú významné dedičstvo po minulých generáciách. Jedným z nich je aj rímsky strieborný republikánsky denár Quinta Caepia Bruta.

Denár Quinta Caepia Bruta je v zbierkovom fonde numizmatiky vedený ako zbierkový predmet zo starých zbierok. Nie je nám žiaľ známy ani rok získania a ani meno štedrého darcu, ktorý túto unikátnu mincu daroval do zbierok múzea. Vieme však, že v roku 1881 vtedajšie Múzeum Uhorského Karpatského spolku obdržalo významný dar rímskych mincí od majiteľa, ktorý si želal ostať v anonymite. Ďalšie dary zaznamenalo múzeum počas svojej činnosti v priebehu prvej polovice 20. storočia.

Rímske strieborné republikánske denáre sa začali raziť v meste na Tibere okolo roku 211 pred n. l. Denár bola vždy strieborná minca a spravidla mala hmotnosť 4,55 g. Špecifikom boli práve rímske republikánske denáre. V republikánskom zriadení sa spočiatku jednotlivé vplyvné osobnosti neodvažovali mince označovať svojim menom, avšak najmä v 1. storočí pred n. l., kedy už Rímska republika pripomínala skôr niektorú z autoritárskych monarchií východného Stredomoria, než pôvodnú Res publicu (Vec verejnú), sa táto prax stávala čoraz bežnejšou. Nebolo lepšej propagandy ako vyraziť svoje meno (či dokonca portrét) na obeživo s ktorým prichádzal ten ktorý občan, vojak, obchodník, či politik do styku každý deň. Toto je nepochybne aj prípad Quinta Caepia Bruta, ktorý patril k významnej a vplyvnej rodine vtedajších čias a hoci Brutovci boli skôr zástancami republikánskeho zriadenia, než sústredenia moci do rúk mocných, táto prax už bola vlastná aj im. Minca je datovaná do roku 42 pred n. l., teda do obdobia keď už vrcholil boj najvýznamnejších osobností tohto štátu o moc a zriadenie cisárstva bolo otázkou času.

Minca je vyrazená zo striebra o hmotnosti 3,75 g. Jej priemer je 19,2 mm a hrúbka 1,8 mm.

Na averze sa nachádza nápis LIBERTAS a postava perzonifikovanej libertas (slobody) s diadémom na hlave, otočená doprava.

Na reverze je postava konzula Bruta medzi liktormi otočená doľava a pod nimi nápis BRUTUS. Minca je vo výbornom stave a bola teda vhodná na zdigitalizovanie v roku 2015.

 

 

Autor: Mgr. Pavol Minarčák, PhD.

Fotografie: Fotoarchív Podtatranského múzea v Poprade

 

 

Literatúra:

Sprievodca po fondoch, publikácia vydaná pri príležitosti 120. výročia založenia Podtatranského múzea v Poprade.

Strojový preklad